Kyrillos Samaan, koptský katolícky biskup z Asjútu, pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi rozprával o situácii Katolíckej cirkvi v tejto krajine, jej vzťahoch s islamom a ekumenizme s Koptskou pravoslávnou cirkvou.

Pred dvomi rokmi pápež František a veľký imám z káhirskej univerzity al-Azhar v Abú Zabí podpísali dokument o spoločnej viere v Boha a bratstve, ktoré je na nej založené. Priniesla už táto iniciatíva nejaké plody?

Určite priniesla. Naša Cirkev publikovala a distribuovala dokument v Egypte; moslimská strana sa naň tiež stále odvoláva. Univerzita al-Azhar pri príležitosti druhého výročia jeho podpisu vo februári 2021 zorganizovala niekoľko konferencií. Sám som bol pozvaný ako prednášajúci a vysvetľoval som, akú hodnotu má islam v očiach pápeža Františka, ako sa o ňom vyjadruje napríklad v encyklike Fratelli tutti. Jej výtlačky som odovzdal guvernérovi a ďalším osobnostiam. Prijali ich pozitívne.

Vážia si moslimovia v Egypte pápeža Františka?

Veľmi. Vždy ho porovnávajú s pápežom Benediktom XVI., ktorý mal po svojej prednáške na Univerzite v Regensburgu (2006) ťažkú pozíciu, pretože bola pochopená ako kritika islamu. Samozrejme, neprávom, no tak to jednoducho bolo. V súvislosti s pápežom Františkom je teraz atmosféra úplne iná. Svedčí o tom jeho návšteva Egypta roku 2017, ako i skutočnosť, že má s veľkým imámom v Káhire priame telefonické spojenie. Oficiálny vzťah islamu ku Katolíckej cirkvi sa za jeho pôsobenia skutočne zmenil k lepšiemu.

Doteraz však existujú skupiny, ktoré sú nepriateľské voči kresťanom, napríklad salafisti alebo Moslimské bratstvo.

Áno, ale už nie sú také silné. O salafistoch počuť málo, hlasní boli počas vlády nominanta Moslimského bratstva prezidenta Mursího v rokoch 2012 a 2013. Teraz sú v krajine izolovaní. Väčšina obyvateľov je k nemoslimom tolerantná.

Stále sa vyskytujú útoky proti kresťanom. Správa o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú zverejnila ACN, ako príklad uviedla vraždu kopta na Sinaji alebo únos kresťanských dievčat v Hornom Egypte.

To je pravda, no útokov je omnoho menej. Nedávno dokonca popravili moslima, ktorý zavraždil kresťana. Predtým bolo nemysliteľné, aby „veriaci“ (moslim) zomrel kvôli „neveriacemu“ (nemoslimovi).

Cirkvi v Egypte si pochvaľujú pokrok dosiahnutý za vlády prezidenta Sísího. Naozaj sa niečo udialo vo veci legalizácie kostolov, ktoré boli postavené bez povolenia?

Čítal som, že doteraz bolo legalizovaných asi 50 % budov kostolov v Egypte. U nás v Asjúte ide tento proces pomaly, lebo je finančne nákladný.

Aj biskup Kyrillos Samaan nosí na ruke vytetované kresťanské znamenie tak, ako veľká väčšina koptských kresťanov. Foto: Rodrigo Arantes / ACN

Ktoré podmienky musia byť splnené?

Podmienky sú v podstate dve: musí byť nespochybniteľne preukázané vlastníctvo pozemku, na ktorom bol kostol postavený, a treba predložiť plán budovy od registrovaného architekta. K nim sa ešte pridávajú konkrétne bezpečnostné požiadavky.

Kde vidíte ďalšie možnosti zlepšenia situácie kresťanov v Egypte?

Sme realisti, neočakávame veľa. Vieme, že stále je mnoho takých ľudí, ktorí považujú kresťanov za občanov druhej kategórie – zmena zmýšľania si predsa len vyžaduje viac času.

Ako sa tento ich postoj prejavuje?

Kresťania sú napríklad nedostatočne zastúpení na univerzitách. Týka sa to nielen študentov, ale predovšetkým profesorov a ich prítomnosti vo vedení univerzít. Z času na čas je nejaký vymenovaný, no je to skôr zakrývací manéver. Aj vo všeobecnosti sú kresťania napriek porovnateľnej kvalifikácii zvyčajne opomínaní. Platí to najmä vo verejnej správe alebo armáde.

Čo sa s tým dá robiť?

Musí sa zmeniť tunajšia mentalita. Prezident Sísí opakovane hovorí o rovnosti všetkých Egypťanov – to je dôležité. V porovnaní s obdobím, keď bol prezidentom Mursí, žijeme my kresťania „v zlatých časoch“. Keď sa v nejakom meste postaví nová mešita, prezident sa spýta, kedy sa postaví nový kostol. Neustále pripomína, že všetci – židia, kresťania a moslimovia – musia cítiť náboženskú slobodu a mať možnosť budovať Božie domy.

Aj teraz sa však stane, že sa niektorí kresťania dostanú do pozornosti orgánov štátu. Vládny kritik Ramy Kamel či koptskí aktivisti čelia rôznym obvineniam vrátane terorizmu. Obhajcovia ľudských práv to považujú za absurdné. Znamená to, že v období prezidenta Sísího síce pre kresťanov existuje kultúrna sloboda, ale nie politická sloboda?

Bez toho, aby som zachádzal do podrobností, chcem uviesť, že obmedzenia existujú pre všetkých bez ohľadu na náboženstvo. Nie sú namierené špecificky proti kresťanom.

Pozrime sa i na ekumenické vzťahy s Koptskou pravoslávnou cirkvou. Katolícka cirkev už niekoľko rokov očakáva, že Koptská pravoslávna cirkev príjme katolíkov bez toho, aby sa museli dávať znovu krstiť. Doteraz sa tak napriek dobrému osobnému vzťahu medzi pápežom Františkom a alexandrijským patriarchom Teodorom II. nestalo. Prečo?

Počas prvej návštevy Tawadrosa alexandrijského patriarchu Teodora II. v Ríme sa vytvoril úzky vzťah medzi vedúcimi predstaviteľmi oboch cirkví. Hoci vtedy patriarcha prisľúbil sprehľadniť otázku opätovného krstu, treba si uvedomiť, že najprv musí presvedčiť synodu biskupov. V opačnom prípade by to mohlo viesť k rozštiepeniu. Synoda je však stále pod vplyvom biskupov, ktorých vymenoval ešte alexandrijský patriarcha Šenuda III., predchodca Teodora II., a tí sú k ekumenizmu kritickí.

Koptský kríž na biskupskom sídle v Luxore. Foto: Neville Kyrke-Smith / ACN

Patriarcha Teodor II. pre ich kritiku na svoju iniciatívu rezignoval?

Nie. Poveril opáta Epifánia z Kláštora sv. Makária (medzičasom zosnulého), aby presvedčil priaznivcov opätovného krstu, aby od neho upustili. Opát uvádzal argumenty z koptskej pravoslávnej tradície a bol poverený i vytvorením príslušného dokumentu. Podľa prvej verzie jeho textu sa to javilo tak, že má nastať bezprostredné uznanie katolíckeho krstu. Preklad bol odoslaný do Ríma, ale tesne pred jeho zverejnením sa ozvali nasledovníci starej línie a v poslednej chvíli bola zvolená nová formulácia. V nej sa hovorilo len o úsilí zmeniť koptskú pravoslávnu prax, nie o pevnom zámere či povinnosti.

Teodora II. teda zastavili?

Áno, ba dokonca neuspel ani s inými svojimi návrhmi, napríklad so zmenami v liturgickej praxi. Dôvodom je jeho otvorenosť. Počas pandémie koronavírusu chcel, aby sa z hygienických dôvodov prestala pri svätom prijímaní používať lyžička – bol obvinený zo zavádzania „katolíckych praktík“. Niektorí mu oponujú verejne a chcú dosiahnuť jeho odchod.

Sú jeho oponenti v menšine?

To nie je také jasné. Ak aj áno, tak ide o pomerne silnú menšinu, veď sú v nej biskupi.

Takže v otázke opätovného krstu nemožno očakávať rýchle výsledky…

Bude potrebné dlhšie obdobie. To, čo sa pestovalo počas štyridsiatich rokov pôsobenia patriarchu Šenudu III., nemožno zmeniť za krátky čas. Patriarcha Teodor II. je však trpezlivý muž.