V sobotu 6. marca sa odohralo historicky prvé stretnutie Pápeža s najdôležitejším duchovným vodcom šítskych moslimov veľkým ajatoláhom Al-Sistáním. Toto stretnutie nie je dôležité len preto, že sa uskutočnilo prvý raz v histórii, ale aj pre svoju symboliku.
„Obidvaja muži hrajú dôležitú úlohu v budovaní mieru a stability,“ hovorí Ameer Jaje OP, dominikán a rodák z irackého Karakošu, ktorý je riaditeľom arabského centra na Medzinárodnej dominikánskej univerzite v Paríži.
„Al-Sistáni bol v rokoch 2006 až 2008 počas občianskej vojny dôležitou postavou v zachovávaní mieru. Dokonca vydal aj fatwu [záväzný výklad práva, ktorý zaväzuje moslimov], ktorá volala po ukončení násilia,“ konštatuje kňaz.
Zdôrazňuje, že počas bombardovanie jednej z najvýznamnejších mešít to bol práve Al-Sistáni, ktorý odsúdil akékoľvek násilie na kresťanoch, sunitoch, či šítoch: „Ak by tu bol hocaký iný duchovný líder, situácia by bola pravdepodobne horšia.“
Stretnutie bez formálneho záveru
Na sobotňajšom stretnutí pápež a ajatoláh nepodpísali spoločnú deklaráciu tak, ako sa to stalo pri stretnutí so sunitským duchovným v roku 2019. Aj keď sa objavili špekulácie, že by mohlo dôjsť k podpisu nejakého dokumentu, Ameer Jaje hovorí, že na také niečo určite nebol čas. Priznáva však, že dokument môže vzniknúť neskôr.
„Nemyslím, že by nechceli, aby sa to stalo. Skôr si myslím, že je to otázka času,“ povedal v rozhovore pre ACN. „Symbolika tohto stretnutia je však dôležitejšia, než akékoľvek dokumenty.“
Pre kresťanov, ktorí sa cítia byť pod neustálym tlakom, toto stretnutie znamená nádej, že krajina, v ktorej dominujú šítske milície, sa vydá cesto pluralizmu.
Aj keď je Al-Sistání uznávaný mnohými šítmi v Iraku, odborník na islam priznáva, že medzi ľuďmi existuje rozdelenie. Asi 70 % ľudí súhlasí s jeho učením o oddelení štátnej a duchovnej moci. Zvyšných 30 % však inklinuje viac k vláde ajatoláhov, ktoré je bežné v susednom Iráne.
„Skutočným problémom je tých 30 %,“ hovorí expert. „Oni naozaj používajú islam ako politický nástroj.“
Kresťania v Bagdade dúfajú, že pápežova návšteva odvráti hrozbu zániku ich komunity. Jeden z tamojších cirkevných predstaviteľov potvrdil pre ACN, že počet katolíkov v Bagdade bol po rokoch vojny a bombardovania už len niekoľko stovák.
Pápežovej návštevy v Chráme Našej Pani Vykúpenia sa zúčastnilo asi 500 ľudí. Tento chrám sa stal terčom teroristického útoku v roku 2010.
Počet kresťanov padá dramaticky
V roku 1979 tvorili kresťania asi 14 % obyvateľov Bagdadu. Túto dobu si dnes pamätajú aj moslimovia, ktorí sú dnes štyridsiatnici, či päťdesiatnici. Spomínajú na to, ako do školy chodili spolu s kresťanskými deťmi.
Syriacká ortodoxná kresťanka Waffa má dnes už len zopár príbuznýchh a priateľov, ktorí ostali v Bagdade. „Život je tu ťažký,“ hovorí. „Ľudia na mňa hocikedy zazerajú, lebo nenosím hidžáb [pokrývka hlavy pre moslimsk ženy]. V posledných rokoch sa nám aj vyhrážali. Nemyslím si však, že problémom sú ľudia. Skutočným problémom sú nábožensko-politické skupiny,“ konštatuje žena v rokoch.
Zdá sa, že dnešným problémom kresťanov v Bagdade nie je až tak hrozba terorizmu, či násilia, ale nedostatok prijatia na miestnej úrovni a túžba po nádeji.
Ak pápežove snahy o budovanie mostov medzi ním a moslimskými lídrami budú úspešné, ovocím, ktoré prinesú by mohla byť záchrana komunít, ktoré sa dnes boja o svoj zánik.
Nadácia ACN od konca vojny v Iraku pomohla s opravou stoviek kresťanských domov, desiatok kostolov a objektov, ktoré slúžia núdznym. Ak Vám to situácia dovoľuje, zvážte finančný dar podľa svojich možností na podporu našej misie.
