Otec Johannes Kahn SJ už desaťročia pracuje ako duchovný pastier v rôznych krajinách východnej Európy, Strednej Ázie aj v Rusku. Takmer 10 rokov strávil v Kirgizsku uprostred malej katolíckej menšiny.

Pochádzate zo Sovietskeho zväzu. Ako ste sa stali veriacim?

Vieru mi sprostredkovala moja mama a stará mama. V rodine sme sa veľa modlili – pred večerou, pred spánkom, ale aj počas dňa. V severnom Kazachstane, našom domove, neboli kňazi. Situácia sa zmenila, keď sme sa ako rodina roku 1978 presťahovali do stredného Kazachstanu. Tam sa bohoslužby konávali pravidelne a ja som si vieru prehĺbil. Dozrievala vo mne túžba stať sa kňazom. Po povinnej dvojročnej vojenskej službe v sovietskej armáde som mohol vstúpiť do seminára.

Viera a armáda – ako to spolu ide?

Na vojenčine to pre veriaceho človeka nebolo vždy bezpečné, ale mal som šťastie. Počas tohto obdobia som sa mohol veľa modliť. Ako ruský Nemec som nesmel vykonávať službu so zbraňou, čo mi prišlo vhod. Popri práci v kancelárii som robil vodiča nákladného auta. V období kresťanských sviatkov som sa usiloval o to, aby som bol pridelený práve do vodičskej služby.

Čo sa stalo po vojenčine?

Vstúpil som do katolíckeho seminára v bývalom Sovietskom zväze, presnejšie v Lotyšsku. Seminaristi v ňom pochádzali zo všetkých sovietskych republík. Dňa 1. marca 1991 som sa rozhodol stať jezuitom. Po niekoľkých rokoch strávených v Lotyšsku ma Spoločnosť Ježišova vyslala študovať do rakúskeho Innsbrucku. Po ukončení štúdia som sa vrátil na Východ, a to najskôr do Tadžikistanu, potom ďalej na Sibír do Novosibirsku, neskôr do Kazachstanu a nakoniec na dlhšie obdobie do Kirgizska.

Kresťanské rodiny v Kirgizsku sú často roztrúsené po krajine a kňazi ich navštevujú aj napriek veľkým diaľkam.
Kresťanské rodiny v Kirgizsku sú často roztrúsené po krajine a kňazi ich navštevujú aj napriek veľkým diaľkam. Foto: ACN

Prečo do Kirgizska?

Môj starší brat Alexander Kahn, rovnako jezuita a teológ, bol predstaveným v Kirgizsku. Hľadal kňazov, pretože ich bolo veľmi málo. Takže som prišiel do nádhernej krajiny s horami vysokými 7 000 metrov a zaplavenej slnečnými lúčmi. Katolíci, približne 1 000 rodín, žijú roztrúsení po celom Kirgizsku a tvoria náboženskú menšinu. Sú heterogénnou skupinou zloženou z kórejských a ruských katolíkov. Stará sa o nich 8 kňazov, rehoľný brat a 6 rehoľných sestier. Bolo by ich už aj viac, ale vstup do Kirgizska im bol po celé mesiace odopretý s ohľadom na pandémiu koronavírusu. Z Kirgizska zatiaľ nevzišlo žiadne kňazské ani rehoľné povolanie.

Existuje tam náboženská sloboda?

Na papieri áno, v praxi nie vždy. Uznaniu za náboženské spoločenstvo sa kladú veľké administratívne prekážky. Vyžaduje sa napríklad minimálny počet veriacich, čo katolíci nespĺňajú. Zahraniční kňazi musia stále počítať s tým, že im môžu nepredĺžiť povolenie na pobyt v krajine. Obmedzené je i slobodné konanie bohoslužieb, ktoré však nesúvisí s aktuálnymi protipandemickými opatreniami. Katolíci sú tu len trpení, a preto pociťujú rôzne obmedzenia. V celom Kirgizsku je iba jedna katolícka svätyňa – Kaplnka brata Klausa v Talase. Na výstavbu ďalších duchovných stavieb sme zatiaľ nedostali povolenie, ale pribúdajú náznaky, že nám čoskoro povolia stavbu kostola v hlavnom meste Biškek. Moslimovia, teda 80 % obyvateľstva Kirgizska, ani ruskí pravoslávni kresťania pritom nepociťujú žiadne obmedzenia. Rusko stále uplatňuje svoj vplyv v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Ruská pravoslávna cirkev z neho výrazne profituje.

V Kirgizsku pôsobia aj Školské sestry svätého Františka
V Kirgizsku pôsobia aj Školské sestry svätého Františka. Foto: ACN

Prečo majú ku katolíkom výhrady?

Katolícka cirkev má v Rusku aj Kirgizsku zložitú pozíciu. Problémom je, že je aktívna v sociálnej oblasti. Rusku sa to nepáči, a tak i prostredníctvom Kirgizska vyvíja na Katolícku cirkev tlak. V Kirgizsku sú okrem toho radikálni moslimovia, ktorým prekáža všetko, čo nie je moslimské. Peniaze na podporu radikálnejšieho výkladu islamu prúdia do krajiny z Turecka a Pakistanu.

Ako sa v Kirgizsku angažuje pápežská nadácia ACN?

Nadácia pomáha so zabezpečením živobytia pre pastoračných pracovníkov. A stále sú potrebné nové autá, pretože kňazi musia prekonávať veľké vzdialenosti. V zime klesá teplota aj na –40 °C, a preto sú kvalitné, robustné autá mimoriadne dôležité.

Ako hodnotíte politickú situáciu?

Na začiatku januára 2021 sa konali prezidentské voľby. Nový prezident Sadyr Žaparov bol zvolený 79 % hlasov. Zatiaľ nevieme, čo od neho môžeme očakávať. V minulosti sa Kirgizsko považovalo za pokojnú, tolerantnú a pohostinnú krajinu. Dúfame, že sa na tom počas jeho prezidentského mandátu nič nezmení.

 

Len vďaka štedrosti dobrodincov môžeme pomáhať veriacim v chudobných regiónoch sveta. Zvážte dnes finančný dar podľa vašich možností na podporu projektov nadácie ACN. Ďakujeme.