IRAK – Pomaly, dom za domom, povstávajú iracké kresťanské mestá zo skazy, ktorú spôsobili bojovníci tzv. Islamského štátu (ISIS). Srdcom obnovy irackej Ninivskej planiny je Komisia pre rekonštrukciu Ninivskej planiny (NRC – Nineveh Reconstruction Committee). Vďaka jej činnosti je každý deň dôvodom na oslavu malého víťazstva nad terorom islamistických bojovníkov. Nepriateľ je porazený maltou, tehlami a usilovnou prácou.
„Keď som sa v marci 2017 prvýkrát vrátil do oslobodeného Qaraqosha, všetko bolo zničené alebo poškodené. Bol to veľmi smutný pohľad. Ale aj v tej chvíli som si bol istý, že tieto škody dokážeme opraviť,“ hovorí Sabah Zakaria. Šesťdesiatročný inžinier dohliada na technickú stránku rekonštrukcie. S touto náročnou úlohou mu pomáha kolektív ďalších sedemdesiatich technických inžinierov. Cieľom je nanovo položiť základy života irackých kresťanov. „Domy nie sú všetko, ale pokiaľ nemáte kde bývať, sú tým, na čom práve záleží najviac,“ hovorí Zakaria. Nepodceňuje pritom ani ďalšie starosti a obavy miestnych obyvateľov, spôsobené pretrvávajúcou nedostatočnou bezpečnosťou v mestách a obciach a nedostatkom pracovných príležitostí.
Pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need je pre technikov pri ich práci veľkou oporou. Aj dom samotného Zakariu bol obnovený vďaka pomoci ACN. Je presvedčený, že všetka námaha, ktorú vkladajú do rekonštrukcie, stojí za to. „Sme šťastní, keď vidíme, že naše kedysi krásne mesto znovu ožíva,“ hovorí. Pred tragickým rokom 2014 bol Qaraqosh so svojimi viac ako 50 000 obyvateľmi najväčším kresťanským mestom v Iraku. Pomaly opäť začína vyzerať ako typické arabské mesto. Cesty sú síce stále plné výmoľov, ale do ulíc sa vracia život. Obchodníci vo svojich obchodíkoch predávajú mäso, zeleninu a domáce potreby. Autá a chodci sa pretekajú o priestor na rušných uliciach. Kaviarne sú plné. Muži hrajú karty alebo orientálne stolové hry. „Veci sa na osemdesiat percent vrátili do normálu,“ hovorí s úsmevom Zakaria.
Práca ide inžinierom ľahšie aj vďaka pomoci miestnych mladých ľudí. Jedným z nich je Amjeed Tareq Hano. Dvadsaťosemročný mladík, ktorý sedí vo svojej kancelárii a má pred sebou množstvo dokumentov, je nadšený. „Toto sú žiadosti o finančnú podporu,“ vysvetľuje. „Ľudia dostávajú podporu v rôznom rozsahu, v závislosti od miery poškodenia ich domov. Nárok na podporu majú len tí majitelia, ktorí vo svojich domoch žijú a súhlasia, že budú s rekonštrukciou pomáhať. Vďaka tomu znižujeme náklady a môžeme pomôcť väčšiemu množstvu ľudí.“ Amjeed pomáhal už v časoch, keď bol sám utečencom v Ankawe, kresťanskej štvrti kurdského Erbilu. Ako vyškolený ošetrovateľ pracoval na pohotovosti, ktorá bola zriadená pre vysídlených kresťanov. „Ako utečenci by sme neprežili bez podpory Cirkvi. To isté platí aj dnes: bez pomoci by sa nič nehýbalo k lepšiemu.“ Amjeed ani raz neoľutoval svoje rozhodnutie z augusta 2017, keď sa vrátil spolu s rodičmi, sestrami a bratmi späť domov.
Každodenný život je však plný drobných aj väčších ťažkostí. Voda, ktorú rozvážajú cisterny, obsahuje priveľa chlóru. „Skôr, než čokoľvek vypijeme, musíme to prevariť.“ Elektrickú energiu vyrábajú generátory. Ulice sú v hroznom stave. Vláda nevyčlenila na opravy ani dolár. Amjeeda ale nič z toho neodrádza. „Život v Iraku dnes nie je ani bezpečný, ani pohodlný. Ale domov je domov.“
Mnoho jeho priateľov a rodinných príslušníkov žije v iných krajinách, najmä v Austrálii. „Chýbajú mi. To, že tu s nami nie sú, je pre nás bolestivé.“ Volali ho, aby sa k nim pridal a tiež odišiel z Iraku. Ale pre Amjeeda neprichádza emigrácia do úvahy. „Som mladý a mám celý život pred sebou. S Božou pomocou ho chcem stráviť doma, v Iraku. Ďakujem každému, kto nám pomáha a vďaka komu je to možné.“
Ďakujeme všetkým darcom, vďaka ktorým sa iracké rodiny môžu vrátiť späť domov na Ninivskú planinu. Vďaka príspevkom slovenských darcov už bolo kompletne obnovených 18 domov.
