Krajina, ktorá aktuálne vedie svetový rebríček terorizmu, oslavuje významný míľnik – 125 rokov od príchodu prvých kresťanských misionárov. V Burkine Faso, kde sú celé regióny dostupné len vrtuľníkom a civilné obyvateľstvo čelí neustálym útokom, paradoxne prekvitá cirkevný život.
Oslavami si Cirkev pripomína príchod Bielych otcov, členov Spoločnosti misionárov Afriky, ktorí okrem kresťanskej viery priniesli aj základy vzdelávania a spoločenského rozvoja. Symbolika tohto dedičstva sa odráža v jubilejnom logu, ktoré zdobí miestne kostoly aj tradičné odevy Burkinčanov – mapa krajiny obklopená mušľami kauri (predkoloniálna mena) obsahuje symboly viery (Biblia, kríž, Eucharistia), vzdelávania (kompas, pravítko, pero) aj ekonomického rozvoja (trsy ciroku).
Hoci katolíci tvoria menej než 30% populácie v prevažne moslimskej krajine, zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní spoločnosti. Tradičná náboženská harmónia, kde členovia rôznych vierovyznaní koexistovali aj v rámci jednej rodiny, bola narušená až pred desaťročím príchodom teroristických skupín napojených na al-Káidu a Islamský štát.
Rodina Božia v centre krízy
„Často zabúdame hovoriť o Cirkvi ako o rodine, rodine Božej, rodine pokrstených,“ vysvetľuje arcibiskup Laurent Dabiré koncept, ktorý tvorí tému osláv. „Pre Afričanov je toto veľmi dôležitá definícia Cirkvi. Svätý Ján Pavol II. použil tento obraz a povedal, že je dôležitý nielen pre nás, ale pre univerzálnu Cirkev.“
Koncept rodiny získava v Burkina Faso trpký podtón – množstvo rodín je rozdelených následkom teroristických útokov. Traja seminaristi z Veľkého seminára sv. Jána Krstiteľa v Ouagadougou opísali svoje tragické skúsenosti: jeden nevidel svoju rodinu roky, pretože žijú v osamotení, neustálom strachu a o hlade v oblasti obklopenej teroristami, kam sa humanitárna pomoc dostane len každé dva-tri mesiace. Rodiny ďalších dvoch museli utiecť zo svojich dedín kvôli teroristickým útokom a žijú len vďaka pomoci Cirkvi pre vnútorne vysídlených.
Napriek týmto výzvam sa náboženský život v krajine vyznačuje vitalitou. Na februárovú svätú omšu vo svätyni Yagma neďaleko hlavného mesta, ktorej predsedal kardinál Parolin, prišli približne dva milióny veriacich. Tisíce dospelých sa pripravujú prijať na Veľkú Noc sviatosť krstu a stovky mladých mužov rozlišujú kňazské povolanie. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi financuje rozšírenie seminára v Koumi, keďže súčasné priestory nepostačujú počtu študentov, ktorí musia študovať v susedných krajinách.
Pre posilnenie medzináboženského dialógu a riešenie spoločenských výziev zorganizovala burkinská Cirkev s podporou ACN trojdňovú konferenciu s 250 účastníkmi. „Bol to moment zdieľania, reflexie a výskumu. Spoločne ako Cirkev a ako rodina sme sa zhromaždili, aby sme pripravili pôdu pre pastoračnú prácu zajtrajška,“ uviedol arcibiskup Dabiré, predseda Biskupskej konferencie Burkiny Faso a Nigeru.
„Pozvali sme zástupcov všetkých náboženstiev a spoločenských subjektov, aby spoločne uvažovali o tom, ako čeliť výzvam a podporovať medzináboženský dialóg,“ povedal arcibiskup Dabiré. „Otvorili sme nové cesty na posilnenie Cirkvi ako rodiny, na podporu katolíckych škôl, medzináboženského dialógu, ekumenizmu a spolupráce s našimi moslimskými bratmi.“ To všetko sú základné faktory pre udržanie mieru, napriek snahám teroristov podkopať dedičstvo sociálnej harmónie a rešpektu, ktoré sú pre Burkinu Faso také dôležité. Cirkev v tejto situácii vystupuje ako sprostredkovateľ: „Cirkev tu nie je ako opozičná sila, ale aby hovorila o evanjeliu a sociálnej náuke Cirkvi, vždy s natiahnutou rukou a počúvajúc všetkých.“
Arcibiskup zároveň vyjadril vďačnosť podporovateľom a pracovníkom ACN, ktorí „neposkytujú len ekonomickú podporu, ale aj modlitbu, priateľstvo a bratstvo, a dokonca navštevujú Burkinu Faso napriek ťažkým cestovným podmienkam.“
María Lozano / Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
