Po rokoch pomoci pri obnove domov a infraštruktúry vydáva nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi naliehavú výzvu medzinárodnému spoločenstvu, aby pomohlo zaručiť mier a stabilitu v Iraku, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest. Tie pomôžu miestnym komunitám – vrátane kresťanov – zostať vo svojej vlasti.

Výzvu predniesol Thomas Heine-Geldern, výkonný prezident pápežskej nadácie ACN, ktorý sa čerstvo vrátil z návštevy krajiny.

Posledných niekoľko desaťročí bolo pre kresťanov v Iraku veľmi ťažkých. Hospodárska a politická neistota spolu s rozsiahlym prenasledovaním, ktoré vyvrcholilo vznikom Islamského štátu, viedli k masovému exodu, ktorý znížil počet kresťanov z viac ako milióna na dnešných 150-tisíc až 250-tisíc.

Podľa Heine-Gelderna však súčasná nálada konečne prináša nádej v lepšiu budúcnosť: „Keď som tu bol v roku 2014, všetci boli vystrašení z postupu ISIS, ale nálada, spolupráca a solidarita boli vynikajúce. Potom, v roku 2018, som našiel komunitu veľmi skľúčenú. Teraz sa však objavili náznaky nádeje a mnoho žiadostí o podporu rozvoja krajiny vrátane Kurdistanu a rôznych dedín a miest obývaných kresťanmi.“

Úloha medzinárodného spoločenstva je kľúčová pri pomoci irackým inštitúciám pri zabezpečovaní mieru a hospodárskej a politickej stability a ACN sa bude naďalej usilovať o to, aby sa na irackých kresťanov nezabudlo, uviedol Heine-Geldern.

„Budeme sa naďalej sústreďovať na využívanie našich skúseností v oblasti advokácie a našej dobrej informačnej siete so zodpovednými politikmi a vedúcimi predstaviteľmi na celom svete, aby sme sa uistili, že sa nezabúda na situáciu kresťanov v Iraku. Musíme dnes požiadať medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo úsilie zamerané na bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť. Ak nedokážeme zaručiť minimálny štandard bezpečnosti, všetky ostatné snahy o podporu mieru a blahobytu v Iraku sa veľmi skomplikujú. Musí to byť spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva. Až keď bude bezpečnostná situácia relatívne stabilná, ľudia sa vrátia a budú investovať do Iraku.“

Po rokoch pomoci pri obnove domov na Ninivskej planine a veľkých investíciách do stavieb sa nadácia teraz plánuje viac zamerať na „umožnenie miestnej cirkvi prevziať jej poslanie zakladaním farností, propagáciou cirkevného učenia, podporou sestier, rôznych kňazov a rádov v tom, čo robia a čo robia tak dobre a s takým nadšením“, ale aj na podporu vzdelávania: „Ako sme sa uistili, vzdelávanie je kľúčom k udržateľnej budúcnosti v tejto časti sveta. Rodiny sú viac naklonené zostať vo svojich mestách a dedinách, keď majú dostupné vzdelanie“.

Príkladom tohto nového prístupu je nedávno otvorená stredná škola Al-Tahira v meste Karakoš a štipendiá pre študentov Katolíckej univerzity v Erbile, dva projekty, na ktorých sa ACN výrazne podieľa.

 

Vystúpenie detí vrámci slávnostného otvorenia školy Al-Tahira v Bagdíde (Karakoš), 1. mája 2022. (Dávanie, láska, mier, pokora, bezpečie, radosť, pozn. prekl.) Foto: ACN

 

John Pontifex, vedúci tlačového oddelenia britskej kancelárie nadácie ACN, bol nedávno tiež v Iraku a potvrdzuje názory Heine-Gelderna. „V marci som uskutočnil svoju poslednú a najrozsiahlejšiu návštevu krajiny. Rozprával som sa s biskupmi, kňazmi, sestrami, laikmi, mladými i staršími. Našiel som spoločenstvo, ktoré sa veľmi zmenilo. Irak sledujem už 20 rokov a táto cesta ukázala najviac náznakov nádeje.“

„Stále sa hovorilo o tom, že ľudia chcú odísť, ale bolo veľa tých, ktorí sa snažili zostať. Jednou z takýchto osôb bola mladá matka Bushra, ktorá dočasne opustila Irak, ale bola nadšená, že sa môže vrátiť do svojej vlasti. Jedným z dôvodov, prečo sa vrátila, bolo, že jej manželovi sa podarilo získať prácu učiteľa. Aj ona je učiteľkou na základnej škole. Zamestnanie je pre návrat rozhodujúce. Na niektorých miestach je 70 % nezamestnanosť. Ak sa tam rozhodnú pre svoju budúcnosť, bude to preto, že sa im podarilo získať prácu. To je kľúčové z hľadiska hľadania cesty vpred.“

„Ako charitatívna organizácia sme urobili mnoho, aby sme pomohli v iných oblastiach – ako je bývanie a komunitné centrá… Otázka zamestnanosti je jedným z hlavných pilierov obnovy. Pre mnohých je však kľúčové vzdelanie, ak si chcú nájsť prácu.“

 

Srdce, ktoré stále bije

Keď bojovníci Islamského štátu obsadili Mosul a potom Ninivskú planinu, patriarcha Louis Sako z najväčšej irackej kresťanskej denominácie, Chaldejskej katolíckej cirkvi, povedal, že sa obáva, že srdce irackých kresťanov prestane biť, pripomína Regina Lynchová, vedúca projektov ACN International.

Graffiti, ktoré zostali v okupovaných kresťanských mestách, ako napríklad Batnaya, skutočne varovali „otrokov kríža“, že v islamskej krajine nikdy nebudú mať pokoj. Tí, ktorým sa podarilo utiecť, odišli do Kurdistanu a všetko tam zanechali. „Boli sme tam o niekoľko dní neskôr a bolo srdcervúce vidieť šok na tvárach ľudí. Videl som veľa starších ľudí sedieť v utečeneckých centrách, ktorí očividne netušili, čo sa deje,“ povedala Lynchová.

„Po porážke ISIS čoraz viac kresťanov začalo uvažovať o návrate do svojich dedín. Spolu s ďalšími charitatívnymi organizáciami a nadáciami sme začali projekt ‚Návrat ku koreňom‘, ktorého cieľom je obnoviť domy. Potom sme začali obnovovať kostoly, kláštory a farské domy,“ dodáva a spomína, že charita v rokoch 2011 až 2022 nasmerovala do Iraku viac ako 50 miliónov eur.

V marci 2021 mohla Regina Lynchová vidieť niektoré plody tohto úsilia na vlastné oči, keď sprevádzala pápeža Františka na jeho historickej návšteve krajiny. „Videla som, ako pápežova návšteva dojala a povzbudila kresťanov. Zdá sa, že nádej trvá. Jeden biskup mi povedal, že mnohí Iračania po prvýkrát zistili, že irackí kresťania pochádzajú z pôvodných Asýrčanov a nie sú to ľudia, ktorí prišli neskôr s križiakmi. Nikdy nezabudnem na scény v Karakoši. Bol to taký kontrast k utrpeniu, ktoré sme videli v Erbile v roku 2014. Pri návšteve Svätého Otca vládla skutočná radosť.“

O viac ako rok neskôr sa naďalej objavujú náznaky tejto nádeje, ako bol nedávno svedkom Ján Pontifex. „Navštívil som Batnayu v roku 2017 a videl som, že ISIS všetko zničil. Teraz je však Islamský štát preč a 500 ľudí, ktorí sa presťahovali späť, mohlo prvýkrát od roku 2014 sláviť veľkonočnú omšu. To sú znamenia skutočnej nádeje,“ povedal.

„Pri našej poslednej návšteve Iraku sme videli bijúce srdce, ktoré chce nájsť cestu vpred, a kresťanov, ktorí chcú obnoviť krajinu. Vyvíjajú úsilie a robia všetko, čo môžu. Našli sme tento zmysel pre odhodlanie a odvahu po všetkom tom genocídnom násilí, ktorým prešli. Táto odvaha a viera sú znakom optimizmu, ale sami to nezvládnu. Potrebujú pomoc iných.“

 

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi