Každý druhý katolík na svete pochádza z Latinskej Ameriky – vrátane nášho Svätého Otca, pápeža Františka. V súčasnosti na tomto kontinente napriek rastúcemu vplyvu siekt žije takmer 500 miliónov katolíkov – inak povedané, ide o 44 % celosvetovej katolíckej populácie.

Ak sa k nim pripočíta 60 miliónov hispáncov, ktorí podľa sčítania ľudu v USA žijú v severnej časti amerického kontinentu, možno plným právom povedať, že takmer polovica všetkých katolíkov je z Latinskej Ameriky.

„Katolíci v Latinskej Amerike sú živé, temperamentné a dynamické spoločenstvo. Majú veľkú úctu k dôstojnosti človeka a rodine, ako aj hlboký zmysel pre spoločenstvo. Kresťanské hodnoty – spoločné dobro a blaho všetkých, najmä chudobných a zraniteľných osôb – sú tu skutočne prítomné,“ hovorí Rafael D’Aqui, vedúci oddelenia pre Latinskú Ameriku v centrále pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Napriek svojej početnosti čelia katolíci v Latinskej Amerike viacerým náročným výzvam. Sociálna nerovnosť je veľmi veľká, príjmy nízke, život ľudí sťažuje chudoba a to vyvoláva vysokú mieru násilia a rôzne sociálno-spoločenské problémy. Trpia nimi celé rodiny a dedia sa generačne.

 

Sestričky na ceste za veriacimi. Foto: ACN

Mestá sa zapĺňajú, vidiek chradne

Stálou výzvou pre prácu Cirkvi sú zväčšujúce sa okrajové časti veľkých miest. V dôsledku chudoby vo vidieckych regiónoch ľudia prichádzajú do miest za lepšími pracovnými príležitosťami. Deje sa tak vo väčšine krajín kontinentu.

Napríklad v Peru tvoria katolíci 76 % obyvateľstva, teda sú najväčším náboženským spoločenstvom krajiny, a migrácia z vidieka sa stále zvyšuje. Mnohí, no predovšetkým mladí Peruánci sa sťahujú do miest a ich predmestí, kde ich potom ohrozujú viaceré problémy: drogová závislosť, rozpad rodinných zväzkov aj strata kultúrnych koreňov.

Tento nárast mestskej populácie sa stáva pre Cirkev skutočnou výzvou – je nútená zakladať nové farnosti, aby bola ľuďom nablízku. Pre nedostatok prostriedkov to však nedokáže robiť tak rýchlo, ako je to potrebné. Duchovná starostlivosť by mnohým tamojším ľuďom výrazne pomohla, pretože Cirkev je často posledným zdrojom nádeje pre tých, ktorí sa ocitli v novej životnej situácii.

„Urbanizácia napreduje veľmi rýchlo a Cirkev nie je schopná hneď na začiatku vybudovať chrám. Je však veľmi pravdepodobné, že neskôr bude ešte ťažšie ponúknuť ľuďom miesto, kde by mohli praktizovať svoju vieru,“ konštatuje Rafael D’Aqui.

Ďalším závažným dôsledkom rastúceho počtu veriacich na kontinente je nedostatok kňazov a katechétov. V Bolívii, ktorá má 11 mil. obyvateľov, tvoria katolíci asi 80 %; starostlivosť o veriacich v mestách, kde sa počet obyvateľov zvýšil v dôsledku migrácie vidieckeho obyvateľstva, je veľmi komplikovanou úlohou.

Rafael D’Aqui vysvetľuje: „Hlavné mesto La Paz, ktoré leží v Andách v nadmorskej výške 3 600 m n. m. a roku 2012 malo 766 468 obyvateľov, dosiahlo medzičasom – po príleve ľudí z domorodých dedín – až 1 mil. obyvateľov. Naliehavo potrebujú viac kňazov.“

 

Pastorácia počas lockdownu. Foto: ACN

Rozľahlé plochy a málo peňazí

Ďalším veľkým problémom evanjelizácie je veľká rozloha diecéz v niektorých krajinách tohto amerického kontinentu. Príkladom je diecéza Óbidos v brazílskej amazonskej oblasti. Má rozlohu vyše 182 000 km2, čo zodpovedá približne dvojnásobku veľkosti Portugalska, a z jej 7 farností a 4 misijných oblastí je len 1 prístupná po súši z mesta Óbidos.

Ide naozaj o obrovské vzdialenosti a plochy pokryté nezmerateľnou džungľou. Komunikačné a dopravné trasy sú v takýchto podmienkach mimoriadne náročné a vo väčšine prípadov je jediným možným dopravným prostriedkom loď.

Oblasť síce priťahuje medzinárodnú pozornosť, no skôr kvôli hospodárskym záujmom než náboženským či etickým problémom. Potrebuje však evanjelizáciu a jej hodnoty. „Sila evanjelia dáva človeku dôstojnosť. Cirkev sa s materinskou láskou stará o človeka.

V tejto oblasti je veľa chudoby, i keď má veľa prírodných zdrojov. Musíme preto chrániť domorodých obyvateľov, sprevádzať ich vo viere a rešpektovať ich zvyky, jazyk a hodnoty,“ hovorí Rafael D’Aqui.

Amazonská oblasť je bohatá na prírodné zdroje, ale miestne obyvateľstvo trpí biedou. Cirkev zohráva kľúčovú úlohu práve v pomoci najchudobnejším a zanedbávaným. ACN misionárom poskytuje dopravné prostriedky a palivo, podporuje domorodé spoločenstvá aj pastoráciu povolaní.

Rafael D’Aqui uvádza, že „mladí muži z domorodých rodín sú pripravení dať svoj život do kňazskej služby, no potrebujú podporu dobrodincov, ktorí im pomáhajú financovať formáciu“.

Stretnutie mládeže. Foto: ACN

Ohrození sektami

Dôsledkom nedostatku kňazov a chýbajúcej prítomnosti cirkvi je šírenie agresívnych náboženských skupín a siekt. Zneužívajú nedostatočné vzdelanie a vedomosti ľudí o viere. Keď cirkevná starostlivosť chýba, ľudia hľadajú najbližšiu možnosť duchovnej pomoci a pripájajú sa k sektám, ktoré sú oveľa ľahšie dostupné.

Prijímajú ich falošné sľuby spásy, ktoré sa im v podmienkach politickej korupcie, nezamestnanosti, hospodárskej krízy a ničenia životného prostredia javia ako riešenie.

Aby sa zabránilo šíreniu siekt, je dôležité podporovať rodiny a vzdelávanie kresťanov. „Rodiny zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri odovzdávaní viery i starostlivosti o spoločenstvo: poskytujú iným rodinám podporu, starajú sa o starších ľudí… Keď sa rodina rozpadne, tieto hodnoty sa stratia a vznikne vákuum, ktoré môžu naplniť sekty. Ponúkajú alternatívny pocit rodinného spoločenstva, považujú človeka za ‚niekoho‘, dávajú mu vedomie dôležitosti.“

Latinskoamerická Cirkev má veľký význam a v istom zmysle je pilierom sveta: povolania mnohých misionárov, ktorí obetavo pôsobia v Európe či Afrike, pochádzajú práve z tohto kontinentu. V súčasnosti sa však ako naliehavé ukazuje, že jej treba pomôcť zvládnuť výzvy, ktorým čelí.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa o to usiluje najmä podporou formácie kňazov, seminaristov a rehoľných sestier, aby ľudia nezostali ako „ovce bez pastiera“ a aby táto veľká komunita katolíkov mohla byť budúcou nádejou pre celý svet.