Na východe Ukrajiny si ľudia na sirény a výbuchy zvykli. Nebezpečenstvo sa stalo súčasťou každodenného života. Viera však namiesto ústupu rastie. „Bez vašej pomoci by sme boli ako utečenci,“ hovorí pre ACN pomocný biskup Ján Sobilo z rímskokatolíckej diecézy Charkov-Záporožie.
Mnohí ľudia vo svete považujú za začiatok vojny Ruska na Ukrajine až plnohodnotnú inváziu vo februári 2022. Obyvatelia východnej Ukrajiny však žijú vo vojnovom konflikte už od roku 2014. Plnohodnotná invázia len prehĺbila to, čo sa tam odohrávalo celé roky.
Mons. Ján Sobilo, pomocný biskup rímskokatolíckej diecézy Charkov-Záporožie, nedávno navštívil medzinárodné sídlo nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v Nemecku. Hovoril o skúsenostiach služby vo vojnou zničenej oblasti.
Uprostred hrôz vojny nachádzajú Boha
„ACN nám pomáha už od roku 1991. Podporovali nás vo všetkom, čo sme potrebovali pre našu misiu – od štruktúr cez autá a palivo až po základnú pomoc. Mysleli sme si, že môžeme pokojne pokračovať. Potom však prišla vojna. V roku 2014 ju nikto nečakal. A po invázii v roku 2022 sa situácia dramaticky zhoršila,“ približuje.
Viaceré veľké mestá diecézy sú dnes pod okupáciou. Nemohol tam zostať ani jeden kňaz. Inde sa farnosti naopak rozrástli, pretože prijali ľudí utekajúcich z obsadených území. Mnohí prišli s prázdnymi rukami. Útočisko našli práve v Cirkvi.
„Niektorí z nich Boha nepoznali, no v srdci cítili, že im niečo chýba. V našom spoločenstve to našli. Kňazi a rehoľné sestry ich prijali ako v rodine. Rozdávame chlieb a potraviny, a ľudia nám hovoria: ‚Nedali ste mi len chlieb, ale aj zakúsiť Boha,‘“ opisuje biskup.
Na fronte nie sú ateisti
Vďaka podpore dobrodincov sa v diecéze podarilo pomôcť tisícom ľudí. Biskup Sobilo je vďačný: „Nie sú to anonymné projekty. Sú to skutoční ľudia, vidíme ich tváre a poznáme ich príbehy. Vieme, že vďaka ACN nebudeme hladovať a môžeme ďalej ohlasovať evanjelium. Bez vašej pomoci by naša Cirkev vyzerala ako za sovietskych čias.“
Príbehov o ľuďoch, ktorí sa napriek strašným tragédiám priblížili cez Cirkev k Bohu, je podľa neho nespočetne veľa. Znamená to, že vojna nevedie ľudí k odmietaniu Boha? Biskup premýšľa: „Neviem o nikom, kto by stratil vieru. Jeden dôstojník mi raz povedal, že medzi všetkými, ktorých stretol na fronte, nepozná ani jedného ateistu.“
Nikdy neviete, kedy príde váš čas
Hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, nedávno uviedol, že podiel veriacich v jeho Cirkvi v posledných rokoch vzrástol z 8 na 12 percent obyvateľstva. Podobný trend vníma aj biskup Sobilo medzi rímskymi katolíkmi na východe krajiny.
Jeho biskupské sídlo stojí len 15 kilometrov od frontovej línie. Bombardovanie patrí k bežnému dňu a sirény znejú tak často, že ich mnohí už ignorujú.
„Ľudia zostávajú tam, kde sú. Hovoria, že radšej budú riskovať svoje životy, ale aspoň medzitým žijú. Útoky nesmerujú len na naše mestá. Drony a rakety letia ponad nás aj na Kyjev, takže poplach sa ozýva desiatky ráz denne,“ opisuje biskup Sobilo.
Sú však chvíle, ktoré prelomia otupenosť. Biskup Sobilo hovorí, že najťažšie sú pre neho pohreby mladých mužov. „Pre mňa je najhoršie je vidieť matky, ktoré prišli o svoje deti,“ priznáva. Spomína si na chlapca, ktorého povolali krátko po maturite. Po výcviku odišiel na front a o dva týždne zahynul. Jeho telo sa nikdy nenašlo. „Jeho mama prišla o jediné dieťa. Vidieť ju smútiť bolo srdcervúce.“
Boh má plán pre Ukrajinu
Takmer každý má dnes niekoho blízkeho, kto zomrel kvôli vojne. Ľudia si uvedomujú krehkosť života. „Nikdy neviete, kedy príde váš čas. Aj preto povzbudzujeme veriacich, aby chodili na spoveď aspoň raz týždenne, aby boli pripravení. Aj preto sa obracajú na Cirkev a pripravujú sa na sviatosti,“ vysvetľuje.
Diecéza v uplynulých rokoch pripravila desiatky ľudí na prijatie iniciačných sviatostí. Aktuálne sa na krst a vstup do Cirkvi pripravuje 40 dospelých, ktorí chcú byť prijatí počas Veľkej noci.
Ukrajinská Cirkev vstupuje do pôstu a pripravuje na slávenie zmŕtvychvstania s nádejou, že sa do krajiny čoskoro navráti mier. Biskup Sobilo priznáva, že nemá veľkú dôveru v plány politikov a svetových lídrov. To však neznamená, že neverí v mier. „Nepochybujem o tom, že Boh má s Ukrajinou plán. Možno ho ešte nevidíme a nerozumieme mu. Možno nás prekvapí. Ale viem, že na nás nezabudol.“
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi podporuje diecézu Charkov-Záporožie dodávkami potravín, tepelných čerpadiel, zdravotníckeho materiálu, vozidiel a ďalšou pomocou. Podporuje tiež pastoračné aktivity. ACN pozýva všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa pripojili v modlitbe a tiež finančnou pomocou.
Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
