Každý dar, ktorý sa dostane do ACN, je dôvodom na veľkú radosť a vďačnosť. Za každým z týchto darov sa skrýva jedinečný príbeh, o niektorých sa pravdepodobne dozvieme až na onom svete. Z času na čas nám však Boh dovolí doň nahliadnuť, aby nám ukázal, že ľudstvo je stále schopné nezištnej a obetujúcej sa lásky.

Jedným z takýchto príbehov je príbeh 64-ročného Andrého Silvestra, ktorý žije v Caçapave v São Paule (Brazília). Každý deň sa pre neho opakuje tá istá rutina. Z domu vychádza zavčas ráno už o 5:30 a na bicykli brázdi ulice mesta. Zastavuje sa pri každej malej hromade odpadkov a zbiera plechovky a plastové fľaše. Potom sa vráti domov a tam sa začne druhá časť jeho práce: oddeľuje a lisuje jednotlivé fľaše a plechovky. Týmto úkonom navyše pomáha miestnemu recyklačnému tímu. Po predaji získaného materiálu dostane peniaze, ktoré sa stanú darom pre ACN – cenným darom pre trpiacu cirkev, ktorý je zároveň výsledkom obety.

 

Brazílsky dobrodinec ACN, André Silvestre z Caçapava, pri jeho „rannej rozcvičke“.

 

Myšlienka zbierať recyklovateľný materiál a darovať výťažok z neho napadla Andrému, keď stretol 81-ročného Antônia, ktorý každý deň prešiel až do desať kilometrov, aby zozbieral fľaše a plechovky. Potom ich triedil a predával, aby si zarobil na živobytie. André, ktorého sa jeho príbeh dotkol, sa rozhodol pomôcť mu – prevzal niekoľko kilometrov Antôniovej trasy a nazbieral materiál, ktorý mu potom odovzdal. Po Antôniovej smrti sa André rozhodol „recyklovať“ svoju iniciatívu. Keď sa prostredníctvom televíznych programov dozvedel o práci ACN, inšpirovalo ho to k tomu, aby si stanovil nový cieľ svojej štedrosti: „Uvedomil som si, že ACN má dosah na ‚Antôniov‘ po celom svete a že s týmito peniazmi môžem urobiť viac, ako by som kedy mohol urobiť sám.“

Časom André už kvôli bolestiam chrbta a ischiasu nevládal chodiť. Ale aj keď jeho telo vykazovalo známky únavy, jeho srdce bolo silnejšie a nadšenejšie ako kedykoľvek predtým. Hoci mal rozumné dôvody vzdať sa tejto každodennej práce lásky, našiel spôsob, ako prekonať ťažkosti. Začal sa voziť na bicykli a jazdiť ešte ďalej, aby našiel recyklovateľný materiál.

Dobročinné skutky sú nákazlivé, a keď sa Andrého štedrosť stala známou v okolí, ostatní začali doma separovať materiál, aby ho potom predali a premenili na finančnú pomoc ľuďom v núdzi. Medzitým sa Andrému darilo zarábať čoraz viac peňazí a dokonca mohol rozšíriť rozsah svojej pomoci: teraz zbiera vrchnáky z fliaš oddelene a odovzdáva ich mestskému útulku pre bezdomovcov, ktorý výťažok z vrchnákov používa na zabezpečenie potravín pre ľudí v núdzi. „Takto vyhrávajú všetci, najmä ja! Odvtedy, čo praktizujem túto rannú rozcvičku, som oveľa zdravší a dokonca som schudol niekoľko kíl, ktoré mi pribudli, odkedy som sa oženil.“

Andrého jednoduchá štedrosť zároveň vyvoláva otázku, ako ďaleko sme ochotní zájsť, aby sme pomohli našim sestrám a bratom v núdzi. Samozrejme, všetci musíme prekonávať ťažkosti, no platia slová svätého Augustína: „Kto má srdce naplnené láskou, má vždy čo dať.“ Niekedy aj tie najjednoduchšie gestá v prospech našich bratov a sestier môžu byť prejavom lásky. Prečo túto myšlienku nerecyklovať?

 

Foto: ACN