Nového patriarchu Chaldejskej katolíckej cirkvi oficiálne uviedli do úradu v piatok 29. mája počas slávnostnej ceremónie v Katedrále svätého Jozefa v irackom Bagdade. V posolstve adresovanom Pavlovi III. Nonovi pripomenula výkonná prezidentka ACN utrpenie chaldejských veriacich v Iraku, ktorí „boli v dejinách svojej Cirkvi tak často povolaní svedčiť o svojej kresťanskej viere v časoch prenasledovania a utrpenia“.
Na intronizácii patriarchu Polisa (Pavla) III. Nonu sa zúčastnili predstavitelia ďalších kresťanských cirkví, zástupcovia Vatikánu aj irackej vlády. Patriarchu zvolila Svätá synoda Chaldejskej cirkvi sui iuris, najväčšej kresťanskej cirkvi v Iraku a jednej z 23 východných cirkví v plnom spoločenstve s Rímom, dňa 12. apríla 2026 v Ríme.
Misia doma aj v diaspóre
Vo svojom príhovore patriarcha nezakrýval ťažkú realitu. Mnohí irackí kresťania sa v posledných desaťročiach rozhodli opustiť krajinu. Zdôraznil však, že dôležité poslanie majú tí, ktorí zostali v Iraku, aj tí, ktorí žijú v diaspóre.
„Existencia a kontinuita našej Chaldejskej cirkvi na Východe, osobitne v Iraku, sú zásadné a tvoria základ našej vytrvalosti ako Cirkvi a starobylého ľudu s hlboko zakorenenými dejinami a civilizáciou,“ uviedol patriarcha v písomnej homílii, ktorú poskytol pápežskej nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Tým, ktorí odišli za bezpečím a stabilitou, odkázal, aby sa na svoju prítomnosť v týchto krajinách pozerali ako na poslanie. „Ste poslaní, aby ste znovu potvrdzovali význam a silu viery v spoločnostiach, ktoré sú až príliš ochotné o ňu prísť,“ povedal.
Patriarcha Pavol III. Nona dobre pozná obe strany tejto skúsenosti. Do roku 2014 bol arcibiskupom Mosulu. Keď región obsadil takzvaný Islamský štát, musel spolu s celou kresťanskou komunitou utiecť. Neskôr niekoľko rokov slúžil chaldejskej diaspóre v Austrálii.
Ako arcibiskup v Mosule bol už vtedy projektovým partnerom ACN. Nadácia v uplynulých rokoch úzko spolupracovala s Chaldejskou cirkvou a pomáhala jej prežiť najťažšie obdobia v Iraku.
Výkonná prezidentka ACN Regina Lynch vo svojom blahoprianí novému patriarchovi napísala, že jeho zvolenie „je istotne zdrojom nádeje a sily pre vašich chaldejských veriacich, ktorí boli v dejinách svojej Cirkvi tak často povolaní svedčiť o svojej kresťanskej viere v časoch prenasledovania a utrpenia“.
Strach a viera
Patriarcha sa prihovoril aj predstaviteľom ďalších kresťanských cirkví v Iraku, ktorí sa zúčastnili na jeho intronizácii. Zdôraznil, že „existencia cirkví s rôznymi tradíciami je bohatstvom, nie nedostatkom“. Dodal: „Naša viera je jedna a aj naše svedectvo musí byť jedno.“
Nový líder Chaldejskej cirkvi vzdal úctu tým, ktorí ju viedli cez najťažšie roky jej moderných dejín. Poďakoval svojmu predchodcovi, kardinálovi Louisovi Raphaelovi Sakovi, za desaťročia služby a vedenia. Ocenil aj obetavosť biskupov, kňazov, mníchov a rehoľných sestier, ktorí sprevádzali veriacich počas vojny, prenasledovania, vysídlenia a exilu.
Za svoje motto si zvolil slová: „Neboj sa, len ver.“ Veriacich vyzval, aby nepodľahli ochromujúcemu strachu a držali sa viery.
„Strach je na začiatku často prirodzenou a niekedy dokonca nevyhnutnou reakciou. Problém však nespočíva v samotnej existencii strachu. Spočíva v tom, že sa mu človek bez rozlišovania a odporu poddá,“ vysvetlil patriarcha. Varoval, že takýto postoj môže viesť k procesu vnútorného uzatvárania sa.
„Skutočná konfrontácia so strachom neznamená poprieť ho, ale premeniť ho na miesto stretnutia s Bohom. Deje sa to vtedy, keď poviem: Áno, bojím sa, ale napriek tomu sa rozhodujem dôverovať. Vtedy sa srdce začína znovu otvárať.“
Chaldejským veriacim, ktorých teraz vedie, odkázal: „Nedovoľte, aby strach napísal poslednú kapitolu vášho príbehu. Posledné slovo má viera.“
„Začínam svoje poslanie patriarchu a otca našej Chaldejskej cirkvi: s dôverou napriek prítomnosti strachu, s vierou napriek poznaniu výziev a s otvorenosťou voči všetkým napriek pokušeniam stiahnuť sa a uzavrieť,“ uzavrel patriarcha.
Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
