Mons. Pavlo Hončaruk, charkovsko-záporožský biskup, opisuje situáciu v druhom najväčšom ukrajinskom meste v rozhovore pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Po dvoch mesiacoch vojny sa útoky ruských jednotiek čoraz viac sústreďujú na východnú a južnú Ukrajinu. Život vo východoukrajinskom Charkove, druhom najväčšom meste krajiny, je čoraz nebezpečnejší. V posledných týždňoch bola ostreľovaná priemyselná oblasť Charkova, pričom zahynulo najmenej desať ľudí a 35 bolo zranených. Poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných budov na predmestí.

Charkovský biskup Pavlo Hončaruk, ktorý je naďalej v meste a stará sa o obyvateľov, zhrnul situáciu dvoma slovami: “šok a bolesť”. V rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi hovorí, aké hrozné sú obrazy, ktoré zanechala vojna. Niektoré sú traumatizujúce aj pre katolíckeho biskupa, ktorý denne zažíva hrozné veci: “Spomínam si na malé, asi päťročné dievčatko, ktoré stálo ako skamenené pred mŕtvolou blízkej osoby na ulici a nemohlo sa ani pohnúť. Nad všetkým sa vznáša pocit hrôzy, strachu a úplnej bezmocnosti.”

 

Biskup Charkova Pavlo Hončaruk komentuje videozábery: “25. apríla, krásny jarný deň. Toto sídlisko bolo kedysi jednou z najľudnatejších častí Charkova. A teraz tu je ticho a deštrukcia. Ľudia, ktorí tu zostali, teraz sedia v tmavých a vlhkých pivniciach. Celý čas počujeme ostreľovanie. Detské ihrisko, kde sa hrávali deti, je tiež zasiahnuté. Takáto je tu situácia. Prosíme Boha, aby nás chránil (v pozadí počuť výbuch), aby sa to všetko už skončilo.”

 

Po ostreľovaní obytnej štvrte sa biskup Pavlo, chránený prilbou a nepriestrelnou vestou oblečenou cez reverendu, vybral zdokumentovať škody. Vo videu, ktoré poskytol nadácii ACN, vysvetľuje: ” Toto sídlisko bolo kedysi jednou z najľudnatejších štvrtí v Charkove. A teraz je všade ticho a všetko je zničené. Ľudia, ktorí tu zostali, sa ukrývajú v tmavých a vlhkých pivniciach.”

Zatiaľ čo v pozadí počuť výbuchy, hovorí: “Prosíme Boha, aby nás chránil a aby sa všetko skončilo.”

V ďalšom videozázname biskup opisuje situáciu v bytoch zničených útokmi. Prechádza jednotlivými miestnosťami, z ktorých ostali len obhorené steny a kopa sutín. Pohľad z vybitých okien smeruje na pahýle stromov pred bytovkou. So smútkom a nádychom irónie biskup Hončaruk uzatvára: “A oni hovoria, že sa ‘zameriavajú len na vojenskú infraštruktúru’…”

Charkovský biskup Pavlo Hončaruk vošiel do jednej zo zhorených bytoviek v Charkove: “(Neviem aká, ale píšu: ‘nefunguje’). Tu je byt, bol tu jednoizbový byt. Nič tu nie je, všetko zhorelo. Tu bola asi komora. Kúpeľňa, kuchyňa, to čo zostalo z chladničky. A tu je balkón. Všetky stromy polámané. Ako hovoria, že ‘cielia len na vojenskú infraštruktúru’…”

 

Mladý rímskokatolícky biskup, ktorý už dva roky stojí na čele Charkovsko-Záporožskej diecézy, už od začiatku vojny pomáha obyvateľom. V rozhovore pre ACN vysvetľuje: “Okrem modlitby a každodennej omše sa takmer každý deň snažíme dostať humanitárnu pomoc k ľuďom v bunkroch. Nakladáme autá, prechádzame zdanlivo opusteným a úplne zničeným mestom a rozprávame sa s ľuďmi, utešujeme ich, spovedáme.” Počas úmorných dní vykonáva od deviatej ráno do štvrtej popoludní prácu, ktorá je neuveriteľne namáhavá, fyzicky a najmä psychicky, kvôli neustálemu stresu.

“Naša katedrála je poškodená, mnohé okná boli počas náletu tlakom vybité. Teraz ju používame ako sklad humanitárnych zásob. Modlíme sa v malej kaplnke. Ale zatiaľ môžeme pochovávať všetkých mŕtvych, vďaka Bohu.”

 

Katedrála v Charkove slúži počas vojny ako sklad humanitárnych zásob.

 

Podľa biskupa kostoly na Ukrajine nie sú bezpečným útočiskom počas náletov, pokiaľ nemajú bezpečný suterén. Sakrálne budovy sú totiž rešpektované rovnako málo ako iné civilné ciele. “Nič už nie je sväté,” hovorí.

Čo sa týka obrany mesta, biskup vysvetľuje, že najmladšie deti a matky odviedli na bezpečné miesto, zatiaľ čo otcovia a starší synovia zostali brániť svoje domovy a vlasť. Napriek ostreľovaniu biskup Pavlo neuvažuje o odchode z mesta: “Pokiaľ budú v meste veriaci, budem s nimi. Boh a moja viera mi k tomu dajú silu. My – kňazi – nie sme ozbrojení. Sme príslušníci cirkvi. Našimi zbraňami sú Božie slovo a modlitba.”

 

→ Zbierka na okamžitú pomoc pre kňazov, diecézy, rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.

→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):

SK09 0900 0000 0051 2133 9396

 

Foto: ACN

Titulná fotografia: rímskokatolícky biskup Pavlo Hončaruk a gréckokatolícky biskup Vasylij Tučapec pred skladom s núdzovou pomocou v Charkove.