Andrij Bodnaruk je jedným z kňazov, ktorý navštevuje rodiny v hlavnom meste Kyjeve, no stará sa aj o vojakov na kontrolných stanovištiach, slúži bohoslužby v krytoch a organizuje aktivity, ktoré majú deti rozptýliť od vojny. Cez kňazský odev má oblečenú nepriestrelnú vestu a navštevuje ľudí v ubytovniach pre utečencov, ale chodí aj do domovov tých, ktorí sa rozhodli zotrvať v meste.

Patrí k nim napríklad 90-ročná nevidiaca žena, ktorá žije sama so svojou dcérou. Otec Andrij navštevuje svojich farníkov, aby im podal sväté prijímanie. Spolu s potravou pre dušu rozdáva núdznym aj balíčky pomoci, ktoré nakupuje z prostriedkov poskytnutých nadáciou ACN a ďalšími organizáciami.

“Robím to, čo som robil doteraz: Slúžim Bohu, Cirkvi a nášmu ľudu. Zostávam blízko utrpenia ľudí. Snažím sa byť bližšie k tým, ktorí bojujú s nepriateľom, a k tým, ktorí zápasia so stresom a úzkosťou. Koordinujeme pomoc, ktorú dostávame od projektových partnerov,” hovorí mladý gréckokatolícky kňaz.

 

V bezpečí kyjevského podzemia sa odohráva život Cirkvi, vrátane vysluhovania sviatostí.

Obete za mier

Otec Andrij v rozhovoroch s ľuďmi veľa hovorí o láske. Hovorí, že ju vidí na ľuďoch v Kyjeve: “Naši ľudia nepanikária, ale vidia ešte väčšiu potrebu slúžiť a podporovať sa navzájom. Vidím ich oddanosť. Mnohí z nich, ktorí mali peniaze a pekný dom, ktorí žili v pohodlných podmienkach, teraz často nosia roztrhané kabáty a nohavice a vo dne v noci bdejú v mraze, aby chránili svoje mesto a jeden druhého. Sú nezištní a odhodlaní. Vedia, za čo sa zasadzujú. Ľudia sú navzájom spojení najmä prostredníctvom cirkvi. Pretože keď sa spoločenstvo zhromaždí v ubytovniach, aby sa modlilo, ešte viac sa zblíži a prevezme zodpovednosť jeden za druhého.”

 

Hnev nemôže byť svätý

Otec Andrij Bodnaruk priznáva svoje obavy, že aj jeho pocity zaťažila vojna. Zároveň však ďakuje Bohu, že ticho a modlitba pomáhajú nájsť odpovede na najťažšie otázky.

Snaží sa ľuďom – a vojakom – vysvetliť, že hnev nemôže byť svätý, že hnev nie je dobrý. Mladý kňaz im pripomína Krista, ktorý odpúšťa svojim vrahom, “lebo nevedia, čo robia”, a Pannu Máriu, ktorá sa modlí v tichu. Nabáda ich, aby nepreklínali nepriateľa, aby neboli ako on. Sila bojovať podľa neho pramení z viery a dôvery v Pána.

 

Božská liturgia v kyjevskom podzemí – na stanici metra.

Liturgia v podzemí

Spolu s otcom Andrijom v súčasnosti v Kyjeve vykonávajú pastoračnú a sociálnu prácu stovky kňazov. Na stanici metra v centre hlavného mesta, ktorá bola prerobená na protibombový kryt, pravidelne slúžia kňazi Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Božskú liturgiu, ako sa v tomto obrade nazýva svätá omša. Kým jeden kňaz slúži omšu, druhý spovedá. V týchto ťažkých časoch rehoľné sestry podporujú kňazov v Kyjeve v ich pastoračnej starostlivosti. Svojím spevom často sprevádzajú liturgiu v kyjevskom metre.

 

Náklady a ťažkosti

Otec Andrij je gréckokatolícky kňaz, podľa východnej tradície je ženatý a má dve deti. Hovorí, že jeho manželka a deti boli nútené opustiť Kyjev a presťahovať sa do západnej časti Ukrajiny. “Keďže všetko, čo mali, zostalo v Kyjeve, bolo potrebné nakúpiť nevyhnutné veci pre ich nový život.” Žiaľ, finančné zdroje sa v ťažkých podmienkach rýchlo vyčerpajú. “Naliehavo potrebujú finančné prostriedky, pretože naše úspory sotva stačili na prežitie prvého mesiaca vojny,” hovorí.

“Nevieme, čo sa teraz stane, a to je veľmi znepokojujúce. Niekedy sa istota vytratí a zavládne panika. Napriek Vašej veľkej podpore stále čelíme novým výzvam. Jeden príklad: Nemám vlastné auto, takže sa často musím spoliehať na cudziu pomoc, aby som mohol rozvážať jedlo a vykonávať svoju kňazskú službu,” hovorí otec Andrij.

Doprava je tiež významnou nákladovou položkou, pretože ceny pohonných hmôt sa výrazne zvýšili a pohonné hmoty sú vzácne, keďže sa používajú najmä pre vojenské a iné služby. “Z tohto dôvodu musíme stáť v dlhých radoch na čerpacích staniciach, aby sme si zaobstarali benzín a mohli navštíviť farníkov, udeľovať sviatosti a plniť ďalšie potreby.”

 

Kňazi distribuujú humanitárnu pomoc ľuďom v celom meste.

Každý vynaložený cent je veľmi potrebný a cenený

Otec Andrij hovorí o svojej vďačnosti za to, že sa celý svet zjednotil s Ukrajinou. Vďaka tejto jednote vidí pomoc, ktorú dobrovoľníci a svetové spoločenstvo poskytujú okupovaným mestám: “Úprimne ďakujem nadácii ACN za finančnú podporu v tomto ťažkom období. Chcem vás uistiť, že každý cent vynaložený vo vojne je veľkým prínosom a príspevkom k mieru. Získané finančné prostriedky využívame najmä na pokrytie prevádzkových nákladov, nákup potrebného tovaru a liekov a na dopravné náklady. Potrebuje ich aj moja rodina.”

 

Výnimočný čas naučiť sa oceňovať hodnotu jednoduchých vecí

Otec Andrij je presvedčený, že Boh vykúpil ľudstvo zo zla a zúfalstva. “Veľa sme sa sťažovali a bolo pre nás ťažké byť takí chudobní. Teraz sme pochopili: Ak sa smieme ráno prebudiť s dvoma očami, rukami a nohami, je to veľa!” – zdôrazňuje.

Teraz je výnimočný čas naučiť sa oceniť hodnotu jednoduchých vecí. Vojna je časom zmierenia, hovorí: “Keď ľudia ukrižovali Krista, ani neskôr, keď bol v hrobe, nevideli žiadnu zmenu. Ale po umučení, po smrti, prišlo vzkriesenie. Príde čas, a vzkriesenie nastane aj u nás.”

 

Medzinárodná nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v súčasnosti prideľuje omšové milodary v hodnote viac ako pol milióna eur na podporu kňazov na Ukrajine, ktorí slúžia obliehanému a bombardovanému obyvateľstvu. Tieto milodary podporia takmer 1900 katolíckych kňazov v celej krajine.

 

→ Zbierka na okamžitú pomoc pre kňazov, diecézy, rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.

→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):

SK09 0900 0000 0051 2133 9396

 

Titulné foto: facebookový profil otca Andrija Bodnaruka

Foto v texte: ACN