Seyed Mohammad Mahdi pochádza z Iránu – krajiny, v ktorej nejestvuje náboženská sloboda a v ktorej vlastníctvo Biblie môže viesť k rozsudku smrti. Ako konvertita musel opustiť Irán a žije ako utečenec v Španielsku. V rozhovore pre tamojšiu kanceláriu pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vydal svedectvo o svojom živote.
Odkiaľ pochádzate? Aký bol váš doterajší život?
Som Iránec a mám 39 rokov. Môj život vo vlasti bol úplne normálny. Mal som prácu, dom, bol som šťastný so svojou rodinou.
Čo zmenilo tento váš život?
Chcel som sa stať kresťanom, čo je veľmi dlhá a tvrdá cesta. V mojej vlasti totiž moslim nesmie zmeniť náboženstvo. Z tohto dôvodu som musel Irán opustiť. Ani neviem, ako dlho som bol bez jedla a vody, v noci na cestách po horách, cez rieky, v strachu pred políciou a ľuďmi. Vďaka Bohu, dorazil som do bezpečia. Som s Ježišom v slobodnej krajine, kde môžem žiť svoju vieru.
Počas cesty ste sa však nerozlúčili s predmetom, čo teraz držíte v rukách – Bibliou v perzskom jazyku fársí.
Biblia je všetko, čo mám. Nosím ju stále so sebou, pretože každé jej slovo je mojim osudom a mojim cieľom. Vždy mi pomohla, jej posolstvo je mocné.
A vidím, že okolo krku nosíte ruženec. Prečo?
Áno, nosím ho a modlím sa ho. Je to dar od jedného priateľského kňaza, farára z Farnosti San Cosme v Burgose. V mojej vlasti je takéto niečo zakázané – ako kresťania nesmieme nosiť kríž ani mať pri sebe Bibliu.
Aký je teraz váš život?
Som šťastný, pretože môžem slobodne hovoriť o Ježišovi, slobodne veriť aj premýšľať. Niektorí si myslia, že viera je len ilúzia. Nie je to pravda. Vždy cítim Božiu blízkosť. Keď som prišiel do Španielska, prvýkrát v živote som videl kostol. Vstúpil som dnu a cítil som niečo veľmi zvláštne. Ďakoval som Bohu, že ma zachoval pri živote, pretože to bola naozaj extrémne náročná cesta.
Kto vám pomáha na ceste viery?
Ježiš, Mária a táto kniha – Biblia. Keď som opúšťal svoju vlasť, nevedel som, čo ma čaká. Často sa mi zdalo, že už nemám síl. Ježiš Kristus mi pomohol, nikdy som nestratil vieru. Teraz sa už nebojím ničoho.
Čo ste prežívali v deň vášho krstu? Musel sa odložiť pre pandémiu koronavírusu…
Pokrstil ma vtedajší arcibiskup Fidel Herráez Vegas z Burgosu. Keď mi nalial vodu na hlavu, bol som úplne premenený. Cítil som odpustenie svojich hriechov. Vždy som sa sám seba pýtal, čo môžem urobiť, aby som zmenil veci, ktoré som urobil zle. Nikdy sa mi to však nepodarilo. Keď som bol pokrstený, pocítil som, akoby mi Boh dal novú dušu a nové telo. Nemôžem prestať na neho myslieť. Keď sa zobúdzam, keď idem spať, keď kráčam, stále viem, že Boh spravil všetko správne a svet je krásny.
Foto: ACN
