Prvý pápež, ktorý nepochádza z Európy, prvý jezuita, prvý František. Kto je vlastne Jorge Mario Bergoglio, pápež František, ktorý poctí Slovensko svojou návštevou?

Po viac ako tisícročí je prvým mimoeurópskym pápežom a vôbec prvou hlavou katolíckej cirkvi z amerického kontinentu. Je tiež prvým Svätým Otcom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej, ktorú poznáme ako jezuitov. Zaujímavosťou je, že tento rád bol v minulosti a v dôsledku komplikovaného vývoja v Cirkvi už raz rozspustený. Dnes majú „svojho“ pápeža.

Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec.

V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v nočnom bare.

Prezradil, že sa ako 12-ročný zamiloval do svojej kamarátky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. V mladom veku mu tiež kvôli infekcii vyoperovali časť pľúc.

Najskôr vyštudoval chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia, ktorá dodnes vyvoláva v cirkevných kruhoch nezhody.

V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári svätého Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.

Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.

V rokoch 1980 – 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel.

Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998.

Na poste arcibiskupa Buenos Aires vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným. Hovorí sa, že práve tento dokument bol jedným z dôvodov, pre ktoré ho zvolili za pápeža.

Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj ako kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili na druhy deň od jeho začatia.

Svojej neformálnosti a predstave o cirkvi ako cirkvi chudobných pre chudobných zostal verný aj ako pápež.

Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro.

Je známy aj svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).

Jeho mediálny obraz však často ostáva pri týchto témach, zatiaľ čo sa zabúda na jeho pevný postoj v obrane kresťanských princípov a evanjeliových právd. Ide konkrétne o ochranu života od počatia po prirodzenú smrť, či odmietanie redefinície manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy.

(TASR, ACN)
Titulná fotografia: Andrew Medichini / AP Photo / TASR