Súr, ktorý poznáme aj pod názvom Týr (starobylý Tyros – pozn. red.) sa v evanjeliách spomína ako jedno z miest, kam šiel Ježiš, keď mal v Galilei spor s farizejmi. Mesto bolo kedysi prevažne maronitské, no dnes kresťania tvoria menej ako 30 % jeho obyvateľstva.
Mnohí sú žalostne chudobní a prežívajú len vďaka pomoci Cirkvi. K nej patria aj potravinové balíčky, ktoré poskytuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Príkladom núdze, ktorú v súčasnosti zažívajú mnohí Libanončania, je život Salima Assafa. Ako taxikár vozil turistov po krásnom prímorskom mestečku Súr. Auto mal síce prenajaté, ale keďže zarábal takmer 100 dolárov denne, jeho rodine peniaze postačovali.
Potom v Libanone vypukla ekonomická kríza a národná mena sa prepadla.
V krátkom čase libanonská libra stratila približne 20-násobok svojej hodnoty, pričom ceny väčšiny tovarov vrátane pohonných hmôt buď zostali rovnaké, alebo dokonca vzrástli. Salim si už nemohol dovoliť kupovať palivo. Musel auto vrátiť a vzdať sa podnikania. Stratil stabilný príjem, a tak prišiel aj o dom.
S manželkou a 5 dcérami – jedna z nich je mentálne postihnutá – boli nútení presťahovať sa do 1-izbového bytu, ktorý vlastní Salimov otec Elies. Bývajú v ňom teraz spolu s ním.
Keď sme Salima v apríli 2022 navštívili, bol už 8 mesiacov nezamestnaný. Ani jeho manželka nepracuje, lebo sa stará o dcéry, ktoré nechodia do školy – nemôžu si dovoliť platiť za autobus. Mária, najstaršia z dievčat, napriek tomu sníva, že sa raz stane lekárkou. Byt, v ktorom žijú, nutne potrebuje opravu, ale tiež si ju nemôžu dovoliť. V izbe, kde spí celá Salimova rodina, sa zrútila časť stropu.
Starý otec Elies spí na pohovke v kuchyni.
Maronitská katolícka cirkev doručí tejto rodine každé dva mesiace potravinový balíček financovaný ACN. „Ľudia jednostaj prosia Cirkev o pomoc,“ vysvetľuje Yacoub Saab, kňaz miestnej cirkvi. „Závisia od potravinových balíčkov. V Súre boli vždy chudobní, ale teraz žijú pod hranicou životného minima.“
Rodina Salima Assafa je jednou z približne 150 kresťanských rodín (celkovo ide o takmer 500 ľudí), ktoré zostali žiť v tomto meste.
Členovia Maronitskej katolícej cirkvi v ňom kedysi tvorili väčšinu obyvateľstva. Hoci oficiálne dodnes evidujú 500 kresťanských rodín, väčšina z nich mesto opustila a odišla hľadať lepší život ešte roku 2006, teda po vojne s Izraelom. V súčasnosti tvoria väčšinu obyvateľov šiitskí moslimovia.
V centre mesta Súr, neďaleko maronitskej katedrály, sa delegácia ACN stretla s Theresou. Sedela v spálni, ktorá je zároveň obývačkou. Zvonku vyzerá jej dom naozaj pôsobivo, pretože je postavený z pevných kamenných blokov s klenbami, údajne pochádzajúcimi ešte z fenického obdobia.
Okrem átria sú v ňom však len dve spálne a malá kúpeľňa s umývadlom, ktorá sa využíva aj ako priestor na varenie. Pri bližšom pohľade vidieť, že steny sú vlhké; zdobia ich vystrihnuté obrázky Ježiša, Márie a sv. Marona, zakladateľa Maronitskej katolíckej cirkvi.
Therese, ktorá má 60 rokov, predtým v dome bývala iba s manželom Boulosom. Dnes sa musia deliť o svoj skromný domov s dcérou, ktorá sa po ťažkom rozvode vrátila do Súru spolu s dvomi dcérami. Majú ešte dvoch synov. Sú v armáde a finančne im pomáhajú, ako môžu – veľa im však pre nich nezvyšuje, možno 4 doláre mesačne.
„Plat v armáde býval približne 1 300 dolárov a stačil na celý mesiac. Teraz je to okolo 60 dolárov,“ vysvetľuje Therese.
Pred krízou mohla pravidelne pripravovať rodine mäso a hydinu, no tie časy sú dávno preč. Jej manžel, bývalý rybár, si občas nájde prácu pri čistení morských živočíchov pre miestne reštaurácie. Keď niečo zarobí, kúpia vnučkám zopár jabĺk. Nestáva sa to často.
„Máme čo jesť jedine vďaka potravinovým balíčkom,“ hovorí Therese. Keď je to možné, Cirkev im poskytuje aj lieky na choroby, ktoré ich trápia, vrátane cukrovky. „Každý deň sa chodíme do kostola modliť.“ Therese ďakuje Bohu za to, čo napriek chudobe majú, a modlí sa, aby jej vnúčatá odolali pokušeniu opustiť Súr alebo Libanon.
„Ako vidíte, Súr je síce krásne turistické mesto, ale v domoch sa nezriedka ukrýva chudoba,“ hovorí otec Yacoub, keď vedie skupinu ACN kľukatými uličkami starej kresťanskej štvrte, nachádzajúcej sa v blízkosti katedrály. Na každom rohu je nejaký kresťanský symbol.
„Sme ACN veľmi vďační za všetku prácu, ktorú robí pre toto mesto. Ide o znak solidarity medzi kresťanmi. Dúfame, že jedného dňa sa kríza pominie a potom bude rad na nás, aby sme pomáhali iným.“
Diecéza Súr je jednou z najchudobnejších v Libanone.
Celkovo v nej Cirkev identifikovala viac ako 2 600 rodín v núdzi. Vďaka prostriedkom získaným od ACN poskytujú každé dva mesiace potravinové balíčky 1 500 rodinám – rozdeľuje ich skupina dobrovoľníkov.
Je to len jeden z mnohých projektov, ktoré v Libanone pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi podporuje. V krajine pôsobí už desaťročia. Od vypuknutia ekonomickej krízy sme 4-násobne zvýšili svoju podporu a naďalej hľadáme spôsoby, ako účinne pomáhať miestnej cirkvi a zabezpečiť, aby kresťania zostali žiť v Libanone a mohli viesť dôstojný život.
