V utorok 10. februára zaútočili ozbrojenci na dedinu Mchia v štáte Taraba na severovýchode krajiny. Útok si vyžiadal desať obetí. Podľa miestnych zdrojov stoja za násilím militantní členovia z kmeňa fulbských pastierov.

Nejde o ojedinelý incident. Predstavitelia Cirkvi hovoria o dlhodobej vlne brutality, ktorá sužuje južnú časť štátu Taraba od septembra 2025. Za niekoľko mesiacov prišlo o život viac ako sto ľudí. Ďalší utrpeli zranenia a vyše 90-tisíc obyvateľov – prevažne katolíkov – muselo opustiť svoje domovy. Útočníci zničili viac ako 200 komunít a kostolov. Región sa podľa miestnych duchovných ocitol v krízovej situácii.

Kňazi z diecézy Wukari – Anthony Bature, James Yaro, Moses Angyian a Augustine Chifu – vydali 12. februára vyhlásenie pre nigérijských novinárov, ktoré zaslali aj pápežskej nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Zdôrazňujú, že aktuálny masaker je len ďalším z radu útokov, ktoré systematicky zasahujú civilné obyvateľstvo aj cirkevné štruktúry.

„Rezidencie kňazov a budovy Cirkvi sa stávajú terčom útokov a ničenia,“ uvádzajú vo vyhlásení. Útočníci podľa nich zvyčajne vtrhnú do dedín skoro ráno, keď ľudia ešte spia. Zabíjajú každého, koho stretnú, a podpaľujú domy aj úrodu.

Situácia sa zhoršuje aj na poliach. Podľa kňazov si ozbrojené skupiny prisvojili poľnohospodársku pôdu miestnych obyvateľov. Každý, kto sa pokúsi vrátiť na svoje pole a zabezpečiť jedlo pre rodinu, riskuje život. Objavili sa aj prípady znásilnení žien. Ozbrojenci údajne blokujú cesty a beztrestne zabíjajú nič netušiacich farmárov. Okrem toho zbierajú úrodu z opustených dedín a používajú ju ako krmivo pre svoje stáda.

Kňazi vo vyhlásení poďakovali vláde štátu Taraba aj bezpečnostným zložkám za doterajšie úsilie. Zároveň však vyzvali na ráznejšie kroky, ktoré by zastavili krvavé besnenie v oblastiach Chanchanji Ward, Takum, Ussa a najnovšie aj v častiach samosprávy Donga.

Konkrétne žiadajú:

• okamžitú mobilizáciu bezpečnostných síl do odľahlých oblastí, kde dochádza k útokom,
• aby všetky úrovne vlády zabezpečili ochranu obyvateľov a postavili páchateľov pred spravodlivosť bez ohľadu na ich etnickú, politickú či náboženskú príslušnosť,
• koordinovanú humanitárnu pomoc pre vnútorne vysídlené osoby – potraviny, prikrývky a lieky, aby sa predišlo rozsiahlej humanitárnej katastrofe,
• dialóg medzi tradičnými lídrami, náboženskými predstaviteľmi, bezpečnostnými zložkami a miestnymi samosprávami s cieľom obnoviť dlhodobý mier a stabilitu na juhu štátu Taraba.

Napriek bolesti a stratám sa Cirkev nechce uzavrieť do strachu. „Biskup, kňazi, zasvätené osoby i laici Katolíckej diecézy Wukari nie sú odradení,“ píšu duchovní. Veria, že s Božou pomocou, vytrvalou modlitbou a spoluprácou medzi Cirkvou a štátom je možné dosiahnuť trvalý mier.

Obyvatelia Taraby však medzitým prežívajú ďalšie dni v neistote. Mnohí prišli o všetko: o domov, pôdu aj pocit bezpečia. Cirkev dnes hovorí nahlas to, čo miestni ľudia cítia už mesiace: bez účinnej ochrany a spravodlivosti sa násilie neskončí.

John Newton, Dorota Luteránová

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi