Pre teroristické skupiny pôsobiace v Nigérii – Boko Haram a Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP) – sú typické únosy. Ich obeťami sa čoraz častejšie stáva duchovenstvo. Na jar 2021 strávil viac ako mesiac v rukách moslimských pastierov z kmeňa Fulbov otec Bako Francis Awesuh, 37-ročný kňaz z Farnosti sv. Jána Pavla II. v dedine Gadanji v spolkovom štáte Kaduna.
Pastieri z kmeňa Fulbov nesú zodpovednosť aj za ozbrojené útoky na kresťanských farmárov na území známom ako Stredný pás (Middle Belt). Otec Awesuh svoje útrapy opísal v rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
„Stalo sa to 16. mája 2021 presne o 23.00 hod. Počul som výstrely, a tak som rýchlo vypol televízor. Vtom som zazrel tiene a začul kroky. Opatrne som odtiahol záves, aby som zistil, čo sa deje. Uvidel som päť statných, dobre ozbrojených pastierov z kmeňa Fulbov. Spoznal som ich podľa odevu a reči. Keď sa ozvalo klopanie na dvere, zostal som stáť ako prikovaný. Nevedel som, čo mám robiť, tiekol zo mňa pot. Muži neprestávali klopať, ale ja som sa bál otvoriť. Napokon vyvalili dvere a vbehli dnu. Jeden z nich ma pritlačil k zemi, zviazal ma a neľútostne ma bičoval. Kričal na mňa: ‚Ka ki ka bude mana kofa da tsori!‘ (‚Budeme ťa mučiť, pretože si nás dlho nechal stáť vonku a neotvoril si, keď sme klopali!‘) Zobliekli ma do spodkov.
Okrem mňa uniesli desať farníkov. Kráčali sme bušom tri dni bez vody a jedla. Dávali nám iba mangá. Boli sme hladní, unavení a vyslabnutí. Boleli nás nohy a keďže sme kráčali bosí, mali sme opuchnuté chodidlá. V ceste sme pokračovali napriek tomu, že na druhý a tretí deň pršalo.
V ten tretí deň sme prišli do tábora hlboko v lese. Zavreli nás do malej chatrče a ako väzňom nám dávali jesť ryžu s olejom a soľou. To bolo jediné. Varili ženy, ktoré uniesli spolu s nami. Za mesiac a päť dní, čo sme v tábore strávili, nám ani raz nedovolili okúpať sa. Potrebu sme museli vykonávať v chatrči. Páchli sme ako mŕtvoly v márnici.
Mučili nás a vyhrážali sa nám, že ak príbuzní nezaplatia výkupné vo výške 50 mil. nigérijských naír (približne 120 000 $), zabijú nás. Naše rodiny s nimi vyjednávali a sumu sa im podarilo zjednať na 7 mil. naír (približne 17 000 $).
Medzitým nás niekoľkí farníci vystopovali a pokúsili sa nás vyslobodiť. Bohužiaľ, traja z nich prišli kvôli tomu o život: Jeremiah Madaki, tajomník farnosti Everest Yero a jeden starší pán. Bolo strašné dívať sa, ako mi pred očami chladnokrvne zastrelili troch farníkov! Bolo to veľmi bolestné. Cítil som sa bezmocný, zúfalý a zbytočný. Tá scéna sa mi neustále prehrávala v hlave. Sám som zatúžil zomrieť. V tom šoku som ani nebol schopný modliť sa. Zakaždým, keď som otvoril ústa, došli mi slová. Jediné, na čo som sa zmohol, bolo: ‚Pane, zmiluj sa.‘
Naše rodiny napokon výkupné zaplatili a my sme sa vďaka Božej milosti dostali na slobodu. Smrti som unikol len o vlások. Viem o mnohých kňazoch, ktorých uniesli predo mnou i po mne a zabili ich napriek tomu, že za nich dostali výkupné.
Po tejto traume som navštevoval terapiu a nejaký čas som strávil v nemocnici. Dodnes sa z bezpečnostných i zdravotných dôvodov ukrývam. Dostávam veľa lásky od svojej rodiny, priateľov a najmä od Cirkvi.
Únosy sa v štáte Kaduna stali bežnou realitou, a preto vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby nám prišlo na pomoc.“
Titulná fotografia: ACN
