Mesto Batnaya sa nachádza v severnom Iraku, približne 24 km od Mosulu. Pred príchodom Islamského štátu (ISIS) v ňom žilo približne 950 rodín, všetci boli chaldejskí katolíci. Žili pokojným životom. Cez ich dedinu však po rozpútaní občianskej vojny viedla frontová línia, ktorá mesto totálne rozvrátila.

Podľa výskumu pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi ostalo po oslobodení mesta nedotknutých len 10 z 977 domov.

To však nie je všetko. Vyše dve tretiny obydlí boli kompletne zničené – vypálené, vyrabované či zasiahnuté výbuchom jednej z nespočetného množstva bômb, ktorými sa znepriatelené armády obstreľovali.

Do takéhoto prostredia sa v roku 2017 vrátili niektoré z vysídlených rodín a absolvovali slávnostnú svätú omšu, návrat domov sa však zdal nemožný. Viac ako dva roky bola Batnaya mestom duchov.

Všetko začala jedna odvážna rodina

Jedným z ľudí, ktorí zúfalo túžili po návrate domov, bol Faris Hanna Naamo. “Koniec-koncov to bol môj dom,” tvrdí. Faris bol dostatočne odhodlaný (a tvrdohlavý), aby presvedčil svoju manželku Hanu a spolu so svojimi tromi deťmi sa do dediny v júni 2019 vrátili.

„Nebol tu žiadny elektrický prúd, žiadna tečúca voda… žiadni susedia. Aj niečo také prosté ako nakupovanie bolo riskantné, pretože ste museli prejsť päť kilometrov cez kontrolné stanovištia do najbližšieho mesta Telskuf,“ vysvetľuje Faris. 

„Tvrdohlavý alebo vytrvalý?“ pýta sa nahlas otec Aram Rameel Hanna, farár z Batnaye, ktorý bol od začiatku Farisovej rodine dôležitou oporou. Manželský pár mu je veľmi vďačný, pretože v tom strašnom čase nebolo jediného dňa, kedy by otec Aram ich rodinu nenavštívil.

„Neviem, čo by sme si bez neho počali. Prekonali sme veľmi neľahké časy, keď bolo pre nás ťažké uveriť, že sa všetko zlepší. Spomínam si, že moja najmladšia dcéra Nour nemala priateľov, s ktorými by sa mohla hrať, iba svoju staršiu sestru. Vzala si bicykel a celý deň jazdila po prázdnych uliciach. Bolo mi jej ľúto. Keď prišiel otec Aram, bol to pre nás skvelý darček, povzbudil nás. Predstavoval závan čerstvého vzduchu a posilnil našu vieru. Vďaka nemu sme boli schopní stáť pevne.“

Otec Aram protirečí: “Prišiel som k nim iba na šálku čaju.” 

Je však verejným tajomstvom, že kňaz vyštudovaný na Harvarde, ktorý v neďalekom Alqoshe prevádzkoval centrum pre ľudí s traumami a stresovými poruchami, práve dostal štipendium na ukončenie štúdia v ​​zahraničí, keď ho jeho biskup požiadal, aby sa postaral o Batnayu. Takže zostal. 

Noví zákazníci pre “trh navrátilcov”

Po rodine Farisa a Hany mala odvahu prísť späť ďalšia rodina: 25. septembra 2019 sa vrátil Ghaliy Nouh Oraha, jeho manželka Sandra a ich päť detí. Takže v dedine už žili dve rodiny. Potom si obchodník Diver Salem pomyslel, že je čas otvoriť obchod, a preto uviedol do života „trh pre navrátilcov“.

Otec Andrzej Halemba, projektový manažér ACN pre Blízky východ, bol pri poslednej návšteve Iraku ohromený Diverovou priebojnosťou: „Diver mi síce povedal, že cítil, že nadišiel čas. Ale neviem, ako si vôbec mohol predstaviť, že by to tak videli iné rodiny. Iba s dvomi rodinami ako zákazníkmi by nikdy neprežil. Po otvorení obchodu sa, samozrejme, rodiny cítili bezpečnejšie. Medzičasom prišlo späť 75 rodín! Myslím si, že to bola jednoznačne práca Prozreteľnosti, inak by to nefungovalo tak dobre.“  

„Stretol som dokonca muža, ktorý sa vrátil z Nemecka a čakal na svoju manželku,“ pokračuje otec Andrzej Halemba. Má na mysli Bashera Kiryakosa Hannu, ktorý sa rovnako ako jeho manželka v Európe necítil doma. Takže prišiel späť tak skoro, ako to bolo možné: „Nie je to však ľahké,“ prízvukuje Halemba. „Nesmieme zabúdať na zverstvá v Iraku: nebezpečenstvo bolo skutočné a boli na smrť vyľakaní. Teraz Batnaya opäť pomaly povstáva. V súčasnosti žije v meste viac ako 300 kresťanov. Som si istý, že ich príde ešte viac, ak ich podporíme.“

Milión výziev

Pomoc potrebujú naliehavo, pretože pre komunitný život sú nevyhnutné veľké projekty. Kresťania z Batnaye potrebujú kostol, miestnosť na stretávanie a stredisko starostlivosti pre svoje deti. Školský autobus vyzdvihuje každé ráno asi dvadsať detí, ktoré sa chcú stretnúť so svojimi priateľmi a učiť nové veci. Stále však neexistuje žiadna materská škola pre malé deti.

Dominikánky svätej Kataríny Sienskej, ktoré sú v Batnayi viac ako sto rokov, museli v minulosti utiecť s obyvateľstvom a sprevádzať ľudí počas ich vyhnanstva. Teraz sa chcú vrátiť, aby im ďalej slúžili. Majú dvojaký projekt, rekonštrukciu materskej školy a ich kláštora, ktoré boli počas bojov bombardované. Dúfajú, že s podporou nadácie ACN dostanú príspevky na začatie práce. „In sha Allah, ak je to vôľa Božia“, hovoria sestry, ktoré, hoci v posledných rokoch veľa vytrpeli, nestratili odvahu a dôveru v Boha. 

Aj kostol v Mar Kiryakos a kaplnka Nepoškvrneného počatia potrebujú pomoc pri rekonštrukcii. Teroristi Islamského štátu ich znesvätili, vypálili a vyplienili. Sochám odťali hlavy, sklenené okná zničili, miestnosti použili ako strelnicu. Graffiti v arabčine a nemčine hlásali: „Otroci kríža, všetkých vás zabijeme. Toto je krajina islamu, pre vás tu nie je miesto.“

Fari a Hana, Ghaily a Sandra, Basher Kiryakos alebo Diver Salem mali odvahu a priebojnosť vrátiť sa a ukázať, že viera a láska ich predkov k ich krajine sú silnejšie ako strach z hrozieb. Nadácia ACN preto podporuje v Batnayi viaceré projekty. “Veríme, že s Božou pomocou a prispením našich dobrodicnvo sa Batnayu podarí čoskoro úplne obnoviť,” povedal riaditeľ ACN Slovensko Miroslav Dzurech.