Dobrodinci ACN každoročne podporujú omšovými milodarmi desaťtisíce kňazov po celom svete. Bez tejto formy pomoci by mnohí z nich nemohli pokračovať vo svojej pastoračnej službe ani zostávať medzi najchudobnejšími a najviac prenasledovanými kresťanmi. 

Omšový milodar je dobrovoľný dar spojený so slávením svätej omše na konkrétny úmysel. Veriaci tak nielen zveruje svoj úmysel do modlitby Cirkvi, ale zároveň podporuje kňaza, ktorý svätú omšu slúži. V mnohých misijných krajinách je to často jediný zdroj jeho obživy. Kňazi tam nemajú žiadny plat a ich farnosti sú také chudobné, že im nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby. Mnohí z nich sa pritom s touto pomocou delia aj s núdznymi rodinami vo svojich komunitách.

V roku 2024 podporili dobrodinci ACN prostredníctvom omšových milodarov 42 252 kňazov, teda približne každého desiateho kňaza na svete. Celkovo bolo odslúžených 1 836 591 svätých omší na úmysly dobrodincov ACN. V priemere to znamená, že každých 17 sekúnd sa niekde vo svete slávi svätá omša na úmysel darcu ACN.

Nasledujúce svedectvá sú hlasmi kňazov z Afriky, Ázie, Európy, Blízkeho východu i Ameriky, ktorí vďaka omšovým milodarom zostávajú nablízku svojim veriacim napriek vojne, chudobe, prenasledovaniu či extrémnym podmienkam. Ich slová sú dôkazom toho, že aj malý dar môže mať veľký misijný dosah.

AFRIKA: Viera uprostred chudoby, sucha a konfliktov

V Keni a Ugande pôsobia misionári z Misionárskeho inštitútu Consolata. „Kňazstvo je Boží dar, cez ktorý sa môžeme podieľať na kňazstve Krista, ktorý pri svätej omši prináša Bohu najdokonalejšiu obetu,“ vysvetľuje otec Joseph. „Buďte si istí, že vaše úmysly sú denne obetované na svätých omšiach. Ďakujeme, že ste nám umožnili modliť sa s vami počas svätej omše na našej misii.“

Zo stredoafrickej provincie, ktorá zahŕňa Južný Sudán, Etiópiu a Stredoafrickú republiku, píše za ostatných kňazov otec Robert z Kongregácie Misionárov Nepoškvrnenej Panny Márie:
„Vaša milá a veľkorysá podpora nám pomáha pokračovať v službe v odľahlých oblastiach. Vďaka vašej štedrosti môžeme pokračovať v našej pastoračnej, edukačnej a sociálnej službe na Božiu slávu a zlepšenie životov jeho ľudu. Všetky vaše úmysly odovzdávame do rúk nášho milujúceho Boha prostredníctvom svätých omší, ktoré denne slúžime v rôznych kaplnkách, centrách a farnostiach. “

Aj v Burkine Faso, kde teroristické útoky už roky paralyzujú život mnohých farností, je táto podpora životne dôležitá. Otec Marcellin píše:
„Sväté omše slúžené na rôzne úmysly nám umožnili prejaviť lásku Cirkvi k živým aj zosnulým. Omšové milodary sú pre nás významnou pomocou pri plnení pastoračných povinností. Boh, ktorý skúma srdcia, nech vám odplatí stonásobne.“

V Sierra Leone, krajine poznačenej občianskou vojnou a chudobou, slúži v rozsiahlej misii otec Paul:
„Služba vo veľkej farnosti Makeni s ťažko dostupnými filiálkami je veľkou výzvou. Váš príspevok bol jemným, ale zásadným povzbudením v mojej pastoračnej práci. Bez vašej pomoci by som nedokázal prichádzať k ľuďom v odľahlých dedinách. Tento krátky list nemôže úplne obsiahnuť moje pocity vďaky. Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem a môj Boh nech je naďalej s vami a nech vás požehnáva.“

ÁZIA: Viera pod tlakom diskriminácie

V Indii kňazi často popri pastorácii vedú aj školy či charitatívne projekty. Biskup Varghese Chakkalakal z diecézy Calicut vysvetľuje:
„Vaša podpora je prejavom jednoty Cirkvi a spoločnej viery. Vaša ochota obetovať omšové úmysly posilňuje môj záväzok slúžiť diecéze Calicut s novou oddanosťou a horlivosťou. Uisťujem vás, že všetci moji kňazi pamätajú na vaše intencie počas slávenia svätej omše.“

V Pakistane, kde kresťania čelia diskriminácii a neraz aj otvorenému násiliu, majú omšové milodary aj význam solidarity. Ako píše otec Benny z Lahore:
„Tieto milodary sú viac než finančnou pomocou. Sú znamením, ako veľmi vaša organizácia ovplyvňuje životy našich kňazov a spoločenstvá, ktorým slúžime. Dodávajú nám silu pokračovať v pastoračnej práci a ponúkať nádej, útechu a duchovné vedenie tým, ktorí to potrebujú. Vaša podpora je pre nás požehnaním.“

EURÓPA: Cirkev, ktorá odoláva chudobe a vojne

Aj Európa pozná miesta, kde Cirkev žije z viery a obety – nie z istoty. V Albánsku, krajine poznačenej desaťročiami ateistického režimu, kňazi stále obnovujú život Cirkvi od základov. Otec Ariel Antonio ďakuje:
„Srdečná vďaka za vašu duchovnú a materiálnu štedrosť, pretože vo vás vidíme naplnenie odmeny, ktorú Pán Ježiš Kristus prisľúbil svojim učeníkom: ‚Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac‘ (Mt 19, 29). „Veselého darcu Boh miluje. Budete vo všetkom obohatení na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.‘ (2 Kor 9, 7b. 11). Veľmi pekne vám ďakujem a nech vás Boh vždy požehnáva.“

Úplne iný, no podobne bolestný kontext predstavuje Ukrajina. Ani počas vojny kňazi neopustili svoju službu – práve naopak. Otec Andrij hovorí:
„Ochota podeliť sa s nami o duchovné a materiálne potreby svedčí o hlbokom porozumení a skutočnej kresťanskej láske. Uvedomujeme si, že vaše dary nie sú len finančnou pomocou, ale aj vyjadrením vašej viery a súcitu. S vďakou slávime sväté liturgie na vaše úmysly. Nech vám Pán udelí svoju milosť a požehnanie za vašu dobrotu a milosrdenstvo.“

LATINSKÁ AMERIKA: Viera v Amazónii prežíva vďaka solidarite

V brazílskom amazonskom pralese sú misie často dostupné len loďou alebo po niekoľkodňovom pochode. Otec Jose Augusto z rehole spiritánov potvrdzuje, že bez omšových milodarov by mnohé farnosti zanikli:
„S nesmiernou vďačnosťou sa vám prostredníctvom tohto listu chcem poďakovať za vašu dôveru, s ktorou ste mi zverili zodpovednosť modliť sa za tieto omšové úmysly. Pre mňa je to znak viery a poslania Cirkvi, modliť sa za potreby Cirkvi a za našich bratov a sestry. Zároveň je to aj podpora našej inštitúcie v jej poslaní, najmä tu v Amazónii.“

BLÍZKY VÝCHOD: Byť kresťanom tam, kde je viera menšinou

V Turecku tvoria kresťania malú a často opomínanú komunitu. V meste Trabzon funguje jediná katolícka farnosť široko-ďaleko. Otec Leonardo opisuje:
„Pôsobím v oblasti Čierneho mora, neďaleko Gruzínska, v jedinej katolíckej farnosti v celej provincii. Naša komunita je malá, ale živá. Tvorí ju len okolo štyridsať ľudí, prevažne utečenci a niekoľko domácich veriacich. Ľudia nie sú veľmi naklonení kresťanstvu, polícia musí strážiť náš kostol 24 hodín denne.

Vzhľadom na región, v ktorom sa nachádzame, na potreby rodín, ktoré sa zúčastňujú na činnosti farnosti, a na hospodársku krízu, ktorou Turecko prechádza, Cirkev pomáha niektorým rodinám v ich potrebách. Na udržiavanie farnosti nedostávame žiadnu miestnu pomoc. Vaša pomoc je nesmierne dôležitá na udržanie nášho náboženského spoločenstva a tiež našej farnosti.

Preto vám ďakujem za pomoc, ktorú sme prostredníctvom vás dostali. A modlím sa, aby Boh vždy odplatil vašu štedrosť. Nech sú naši dobrodinci a ich rodiny vždy požehnaní všetkou duchovnou pomocou, ktorú potrebujú na svätý život.“

AUSTRÁLIA: Vernosť v tichu a odľahlosti

Aj v Austrálii sú oblasti, kde kňazi žijú izolovane a slúžia rozsiahlym farnostiam s malým počtom veriacich. Otec Sabbas z diecézy Wilcannia-Forbes píše:
„Chcel by som vyjadriť uznanie za vaše úsilie podporovať Kristovo poslanie po celom svete. Už mnoho rokov pôsobíte v misiách po celom svete a rôznymi spôsobmi podporujete menej šťastných členov Kristovho tela. Mnohí ľudia v misiách nachádzajú úľavu vďaka vašej neúnavnej práci.

Ďakujem vám za podporu členov duchovenstva v náročných oblastiach prostredníctvom omšových štipendií. Vaša podpora je skutočne zdrojom úľavy a povzbudenia pre misionárov a všetkých kňazov v neľahkých oblastiach. Úprimná vďaka patrí dobrodincom, ktorých dary sú pre misionárov veľmi užitočné. Nech ich Boh požehná vo všetkých ich každodenných snahách.“

Dorota Luteránová, ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi