Otec Emmanuel Asi je výkonný riaditeľ Katolíckej biblickej komisie v Pakistane od jej založenia v roku 2002. V rozhovore pre ACN hovorí o situácii kresťanov v jeho krajine a o jeho apoštoláte v Pakistane ako aj o posvätnej povahe Biblie pre veriacich. Rozhovor viedol Carlos Rosas-Jiménez z nadácie ACN.
Aký je život kresťanov v Pakistane?
Pakistan je islamská republika s 230 miliónmi obyvateľov, z ktorých 97 % tvoria moslimovia. Zvyšné 3 % tvoria menšiny vrátane hinduistov, kresťanov a sikhov. Väčšina z 1,5 milióna kresťanov sú katolíci. Život je ťažký pre tých, ktorí nevyznávajú islam. Neexistuje tu náboženská sloboda.
Vo vašej ústave sa však uvádza, že “každý občan má právo vyznávať, praktizovať a šíriť svoje náboženstvo” a že každé náboženské vyznanie “má právo zakladať, udržiavať a spravovať svoje náboženské inštitúcie”. Čo sa teda deje?
Na papieri je nám všetko dovolené, máme práva, ale v praxi, v politike, v spoločenskom živote, na akademickej pôde, na pracovisku, je veľa diskriminácie a prekážok pre našu mládež – najmä pre tých, ktorí chcú študovať na univerzite alebo si hľadajú prácu. V Cirkvi môžete robiť, čo chcete, máte na to úplnú slobodu. Môžete viesť svoje školy, svoje inštitúcie, svoje farnosti, svoje spoločenstvá, viesť akýkoľvek program, tlačiť biblie a knihy. No akonáhle vyjdete do spoločnosti, na ulicu, do úradu, na pracovisko, tam sa začínajú ťažkosti a diskriminácia.
Čo je najväčšou výzvou pre pakistanských kresťanov?
Hlavnou výzvou je zostať verný a byť odvážny v každodennom živote. Skutočnosť, že väčšina našich ľudí je mladých, je veľké požehnanie. Približne 65 % ľudí, ktorí chodia do kostola, je mladších ako 40 rokov. To znamená, že Cirkev je veľmi živá. Ale naším hlavným problémom, našou hlavnou výzvou je vzdelanie, pretože úroveň vzdelania v Pakistane je veľmi nízka a negramotnosť je veľmi rozšírená.
Na druhej strane, kresťanská populácia stále rastie, a to je ďalšia výzva: ako osloviť ľudí? Biskupi chcú otvárať nové farnosti. Máme dostatok kňazov a povolaní, takže v budúcnosti budeme mať dostatok kňazov, to nie je problém. Problémom je otváranie nových farností, budovanie farských domov a oslovovanie ľudí.
Ako Biblická komisia šíri evanjeliové posolstvo v Pakistane?
Za posledných 20 rokov, odkedy bola Katolícka biblická komisia založená, sme urobili veľa pre to, aby sme Božie slovo priblížili ľuďom a aby ľudia boli bližšie k Božiemu slovu. To je naše poslanie. Ľudia chcú počúvať, chcú čítať Božie slovo. Máme rôzne programy, do ktorých sa ľudia môžu zapojiť. Napríklad máme jeden s názvom “Stotisíc priateľov Biblie”, v ktorom sú ľudia z celého Pakistanu, ktorí majú svoju vlastnú Bibliu a radi ju čítajú aspoň päť minút denne.
Minulý rok v novembri sme pre ľudí, ktorí nevedia čítať, spustili na internete audio čítanie Biblie. Ľudia tak mohli počúvať Božie slovo. Vďaka ACN máme k dispozícii aj Bibliu pre deti a YouCat, vytlačenú v urdčine. Vytlačili sme 70 000 Biblií. Vo všetkých našich diecézach organizujeme aj biblické maratóny, na ktorých sa zúčastňuje 2000 ľudí v celej krajine. Počas 127 hodín sa číta celá Biblia, nepretržite, vo dne v noci. Ľudia boli týmto programom nadšení a duchovne zasiahnutí.
Mohli by ste nám povedať aj nejaký príklad toho, ako Biblia mení životy ľudí?
Mám veľa svedectiev. Bol tu jeden človek, ktorý bol negramotný, nevedel čítať. Keď som sa s ním rozprával, povedal: “Chcem čítať Bibliu, ale neviem čítať”. Tak som mu povedal, že v Biblii je zvláštne požehnanie pre tých, ktorí sa dotknú Božieho slova. Povedal som mu: “Každý deň by si sa mal dotknúť jednej stránky Biblie, každého slova Biblie. Prejdi riadok po riadku, riadok po riadku a získaj toto požehnanie svojimi prstami, pretože v Biblii je napísané, že je tam požehnanie pre tých, ktorí sa dotýkajú Božieho slova”. Každý deň teda otvoril Bibliu a prstami prechádzal po niektorých riadkoch. O dva a pol roka neskôr prišiel za mnou. Bol taký nadšený a dojatý! Povedal mi: “Dostal som veľa požehnania, veľa obrátenia a zmeny v mojom živote. Dotkol som sa celej Biblie”. A tak som mu dal certifikát, pretože ľuďom, ktorí prečítali celú Bibliu, rozdávame certifikáty.
Aké sú aktivity mimo Cirkvi, obzvlášť v krajine s moslimskou väčšinou?
Po prvé, organizujeme veľa seminárov kde pozývame veľa ľudí z iných náboženstiev. Nedávno sme usporiadali seminár o spiritualite a prišli naň ľudia zo šiestich rôznych náboženstiev. Po druhé, spolupracujeme s univerzitnými profesormi a študentmi porovnávacej religionistiky. Po tretie, vedieme priamy dialóg. Žijeme bok po boku s inými náboženstvami, vo dne v noci. Žijeme s nimi, rozprávame sa s nimi, oni sú vítaní v našich domovoch a my v ich.
Chceli by ste nadácii ACN a jej dobrodincom niečo odkázať?
Chcel by som poďakovať ľuďom z celého sveta, ľuďom z ACN a všetkým, ktorí nám poskytujú finančnú pomoc a ktorí nás podporujú svojimi modlitbami. Prosím ich, aby pomáhali aj naďalej, najmä v Pakistane. V mene nášho ľudu: Prosím, pomáhajte nám, ako len môžete! Bez ohľadu na to, aká kritická je situácia, bez ohľadu na to, aká trpká je realita, musíme si zachovať nádej v Boha. Len nádej nám môže dať nový život. V našom jazyku používame tento výraz, keď je žena tehotná, hovoríme, že je “Umeed (امید)”, že je “v nádeji”, pretože prinesie na svet nový život. Nádej nás robí činorodých a kreatívnych.
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
