Vyše 30 organizácií vrátane Komisie pre spravodlivosť a mier Konferencie biskupov Pakistanu, ktorú podporuje aj pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, vyzvalo pakistanskú vládu, aby zhromaždila údaje o prípadoch nútených konverzií a predložila ich parlamentu. Počet prípadov nútených konverzií v krajine prudko narastá.

Iba za rok 2021 bolo v krajine zdokumentovaných 78 prípadov nútených konverzií.

S istotou sa však dá zároveň povedať, že podstatne väčší počet prípadov zostáva nenahlásených a nezaznamenaných. Uvádza sa tak v správe Centra pre sociálnu spravodlivosť (CSJ) v Láhaure, ktorú vypracovalo v júli 2022 pre Radu OSN pre ľudské práva.

Asif Aqeel, zástupca riaditeľa Centra pre právo a spravodlivosť (CLJ), je presvedčený, že úsilie zmeniť súčasný stav nebude úspešné, ak sa neodstráni hrozba únosov detí a následných nútených sobášov. Podľa neho by k rýchlejšiemu nastoleniu spravodlivosti prispelo aj používanie výrazov „únos dieťaťa“ či „nútené manželstvo“ namiesto „nútená konverzia“.

Nútená konvertovať na islam a vydať sa

Jedným zo zdokumentovaných prípadov je  prípad 14-ročnej kresťanky Mehwish Bibiovej, ktorú sa podarilo zachrániť z rúk únoscu – jej moslimského suseda. Prinútil ju konvertovať na islam a vydať sa za neho. Život mladej ženy sa zlepšil, keď ju súd v októbri 2021 so štyridsiatnikom Muhammadom Imranom rozviedol, a to pre jeho „tvrdé a kruté správanie“.

Strach z mesiacov strávených v jeho zajatí ju doteraz prenasleduje.

Mehwish Bibiová pochádza z chudobnej kresťanskej rodiny z mesta Šejchupura, vzdialeného asi 30 km od mesta Láhaur, centra provincie Pandžáb. Jej otec je robotník, matka pracuje ako slúžka. Pre zlý zdravotný stav matky začala dievčina pracovať ako opatrovateľka detí – zarábala 2 000 pakistanských rupií, čo je približne 9 dolárov mesačne.

Imran jej 4. augusta 2021 ponúkol, že ju odvezie do práce. „Dal mi nejaký osviežujúci nápoj. Boli v ňom zamiešané drogy. Čo sa dialo ďalej, neviem,“ hovorí Mehwish Bibiová. V dodávke ju previezli do Sargodhy, asi 140 km od jej rodnej dediny. O týždeň nato predložil Imran miestnemu súdu dokumenty o jej konverzii a manželstve. „Vždy som sa mu bránila, ale zakaždým mi niečo pridal do jedla. Aj ma udrel,“ hovorí Mehwish Bibiová.

Rodičia vyhľadali pomoc organizácie Christians’ True Spirit (CTS) v Láhaure – tá tzv. rodinný súd požiadala o zrušenie manželstva Mehwish Bibiovej. V súčasnosti už takmer rok žije v útulku, ktorý prevádzkuje CTS. Dvojposchodová budova sa nachádza na rušnom bazáre a stala sa domovom 8 zachránených žien vo veku od 13 do 60 rokov.

Hoci je dnes Mehwish Bibiová v bezpečí, často ju sužujú nočné mory.

Smútok, strach a fóbie

Od minulého roka ponúka obyvateľkám útulku terapeutické stretnutia psychologička Aghania Rafaqatová.

„Moje pacientky sa správajú úplne rozdielne. Niektoré sú agresívne, iné mávajú záchvaty hysterického plaču. Prežívajú hlboký smútok a veľmi sa obávajú budúcnosti. Nočné mory u nich neraz vedú k fóbiám.“

Mehwish Bibiová mala dlho strach zo všetkých mužov, ktorí prišli do útulku.

„Bála som sa aj elektrikárov alebo klampiarov, ktorí prišli niečo opraviť,“ hovorí pre ACN.

Psychologička tvrdí, že obete ako Mehwish Bibiová sa nikdy úplne nezotavia, pretože tragické udalosti z takého mladého veku sa vrývajú hlboko do dlhodobej pamäti. „Na traumu sa nedá zabudnúť.

No ako psychologička im môžem pomôcť prijať situáciu a žiť ďalej.“ Jej stratégia okrem série psychologických testov obsahuje aj duchovný rozmer. „Pomáha im, keď sa držíme za ruky a modlíme sa,“ zdôrazňuje Aghania Rafaqatová.

Katherine Sapnová, katolíčka a riaditeľka CTS, vysvetľuje, ako veci fungujú: hoci súd povolí opätovné spojenie neplnoletých dievčat s ich rodinami, dievčatá sa hneď nevracajú k rodičom, pretože únoscovia ich naďalej ohrozujú.

V mnohých prípadoch sa radšej skrývajú, prípadne sa presťahujú inam, aby sa vyhli sociálnej stigme.

Bývanie v útulku je teda pre ne vítanou alternatívou. Okrem bezpečia im ponúka možnosť vyučiť sa v odbore krajčírka či kuchárka; nedávno dokonca otvorili kurz pre kozmetičky.

Nateraz v bezpečí

Shumaim Lazirovú, ďalšiu ročnú obyvateľku útulku, vlani v januári tri dni znásilňovali dvaja moslimskí muži v Rahwali, malom meste 100 km od Láhauru. Jeden z nich, 36-ročný, už bol obvinený a je vo väzbe, druhý podozrivý je zatiaľ na slobode.

„Chcel si ma vziať za ženu, ale ja som sa nechcela vzdať svojej viery. Keď sa dopočul o policajných raziách v okolí, jednej noci ma neďaleko nášho domu pustil. Vyhrážal sa mi, že ak čo len pípnem, zabije ma,“ hovorí Shumaim Lazirová. Jej otec je traktorista a ona sama sa v útulku naučila šiť. „Keď budem doma, chcem šiť, a tak podporovať rodičov.“

CTS je i domovom 15 študentiek Dievčenskej strednej školy sv. Jozefa v Láhaure, katolíckej dievčenskej školy, ktorú riadia Milosrdné sestry Ježiša a Márie.

Ide o 5 kresťanských detí tých žien, ktoré boli nútené konvertovať na islam, a 10 bývalých detských robotníčok, predtým pracujúcich v tehelniach.

Patrí medzi ne aj 12-ročná Sara Fayazová, dcéra kresťanskej matky a moslimského otca.

Keď Saru znásilnil vlastný otec, jej matka – sama roku 2007 unesená a prinútená konvertovať na islam – sa s ňou rozhodla utiecť. Aj Sarinu mladšiu sestru znásilnil jeden z bratrancov z otcovej strany. „Môj otec mamu pravidelne bil,“ vraví so slzami v očiach Sara, žiačka šiestej triedy. Je pevne rozhodnutá stať sa lekárkou, aby mohla pomáhať druhým ľuďom.

Kamran Chaudry/Lucia Froncová

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi