27. mája 2020 pápež František potvrdil druhý zázrak pripísaný blahoslavenému Charlesovi de Foucauldovi (1858 – 1916) a pripravil tak cestu jeho svätorečeniu. Slávny francúzsky pustovník a bývalý dôstojník, zabitý v Tamanrassete v srdci Sahary v južnom Alžírsku, sa vo veku 28 rokov obrátil a radikálne zmenil svoj život – začal ho žiť ako kontemplatívny, plne oddaný Božej vôli a zameraný na Eucharistiu.

Vo veku 32 rokov sa stal trapistickým mníchom, ale o sedem rokov neskôr sa vzdal rehoľného života a tri roky bol jednoduchým sluhom v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam trávil čas striedaním fyzickej práce, modlitby a meditácie nad Svätým písmom, najmä nad skrytým životom Ježiša v Nazarete. Rozhodol sa, že ho bude nasledovať v tichosti. Vypočul aj vnútornú túžbu svojho srdca a dal sa vysvätiť za kňaza – chcel sa dostať ku kmeňom v odľahlých oblastiach. Po vysviacke dňa 9. júna 1901 sa usadil v južnom Maroku v Béni-Abbès. Nepostavil tam pustovňu, ale založil fraternitu Khaoua – domov otvorený pre všetkých kresťanov, moslimov i židov. Žil pre chudobných, vykupoval ľudí z otroctva, poskytoval pohostinnosť všetkým cestujúcim, návštevníkom a mnoho hodín trávil modlitbou (predovšetkým nočnou), ale aj fyzickou remeselnou a poľnohospodárskou prácou.

Roku 1905 sa napokon usadil v Tamanrassete v pohorí Hoggar (Džibál al-Hukkár), aby tam žil s Tuarégmi, ktorých od sveta oddeľovala púšť. Chcel byť bratom pre nich všetkých, a to bez toho, aby čokoľvek požadoval alebo aby im kázal – len rešpektoval ich náboženstvo i pôvod a viedol obyčajný, skromný život.

„Žijem v Tamanrassete viac ako dvadsať rokov a oznámenie o svätorečení Charlesa de Foucaulda prebúdza vo mne vnútornú radosť, obnovuje moju vieru a posilňuje moju prítomnosť v moslimskej krajine,“ priznáva pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sestra Martine Devriendtová z kongregácie Malých sestier Ježišových. Spiritualita kongregácie je inšpirovaná práve budúcim svätým Charlesom de Foucauldom. „Vyhlásenie kanonizácie oficiálne v Cirkvi potvrdzuje názory tohto muža. ​​Vidím, že hlavná línia jeho postoja je všade, kde žijeme, veľmi aktuálna: modlitba, skromný život, priateľstvo, blízkosť k ľuďom v neistých podmienkach.“

ACN Charles de Foucald
Sestry z konkregácie svätého srdca Foucaldovho dostali od dobrodincov ACN príspevok na prácu s mládežou v Alžírsku. FOTO ACN

V Tamanrassete – na začiatku 20. storočia v malej dedine, ktorá sa medzičasom rozvinula na kozmopolitné mesto so 150 000 obyvateľmi – možno povolanie Charlesa de Foucaulda vidieť dodnes vo fraternite, ktorá sa vyznačuje zdržanlivou, kontemplatívnou prítomnosťou v službe ostatným, službe uprostred moslimov tejto krajiny bez akýchkoľvek misijných snáh, teda celkom v duchu Foucauldovho vyjadrenia v diele Carnets de Tamanrasset: „Môj apoštolát musí byť apoštolátom dobroty. Keď sa ľudia na mňa pozerajú, mali by si povedať: Keď je tento človek taký dobrý, musí byť dobré i jeho náboženstvo! A ak sa ma opýtajú, prečo sa správam tak zhovievavo a milo, môžem im odpovedať: Pretože som sluhom toho, ktorý je oveľa lepší ako ja. Keby ste vedeli, aký dobrý je môj majster Ježiš!

Kongregácia Malých sestier Ježišových je jednou z tucta rehoľných komunít, ktoré sa podobne ako viaceré laické skupiny odvolávajú na spiritualitu Charlesa de Foucaulda. Malé sestry Ježišove, žijúce kontemplatívnym spôsobom života uprostred sveta, vznikli roku 1933, teda v rovnakom čase ako Malí bratia Ježišovi. Roku 1952 prišli do Tamanrassetu do blízkosti pustovne blahoslaveného, ​​ktorý v nej strávil posledných jedenásť rokov svojho života. Ako pre ACN vysvetľuje sestra Martine, prítomnosť kresťanských žien v Tamanrassete je dôležitá, pretože môžu chodiť do rodín, a tak majú prístup k všetkým vrstvám moslimského obyvateľstva, predovšetkým k najchudobnejším a najslabším: ženám, deťom a najmä postihnutým, ktorých je tu veľmi veľa. Ich konkrétna práca spočíva v tom, že počúvajú ženy, navštevujú domácnosti, ale aj nemocnice či väznice, sú nápomocné pri administratívnych a medicínskych záležitostiach, prítomné vo chvíľach smútku či pri príležitosti osláv.

Okrem toho sa mesto Tamanrasset, ktoré sa nachádza celkom na juhu diecézy Laghouat-Ghardaia, stalo centrom, kde sa stretáva nielen celé Alžírsko, ale aj celá Afrika. Obyvateľmi regiónu sú Haratíni a Tuarégovia a stretávajú sa s Alžírčanmi zo všetkých častí krajiny: Arabmi, Kabylmi, MozabitmiRoky terorizmu (1992 – 2000) viedli mnohých ľudí zo severu k tomu, aby hľadali viac pokoja práve v tomto regióne; okrem toho tu žije mnoho migrantov z afrických štátov, ktoré ležia južne od Sahary. Nigérijčania a Malijčania sem prichádzajú pracovať, iní Subsaharania dúfajú, že sa odtiaľto dostanú do Európy. Je medzi nimi veľa kresťanov. Pre nich sú sestry zdrojom útechy a duchovnej podpory. „Ide o spoločnú misiu s tromi Malými bratmi Ježišovými z Tamanrassetu a jedným budúcim novokňazom, ktorý čaká na vízum. Už pätnásť mesiacov spoločenstvo nemalo kňaza,“ vysvetľuje pre ACN sestra Martine.

ACN Pomoc trpiacej Cirkvi v Alžírsku
Krst dieťaťa v roku 2019 v pustovni Charlesa Foucaulda. Foto ACN

Sestra Martine je už päť rokov jedinou členkou komunity Malých sestier Ježišových žijúcou na tomto mieste, pretože vekovo staršie sestry sa museli vrátiť do Francúzska. Kongregácia pochopila, že obnovenie skutočnej kresťanskej prítomnosti žien i fraternity v Tamanrassete sú naliehavé: „Naša realita je taká, že podobne ako mnoho iných komunít (hlavne v pohraničných oblastiach) ani my nedokážeme našu komunitu udržať samy – chýbajú nám nové členky, ktoré by sem prichádzali. Už nemôžeme rozmýšľať o rehoľných spoločenstvách sestier tej istej kongregácie alebo tej istej spirituality. Teraz ide o vytvorenie spoločenstva v rozmanitosti chariziem kongregácií aj žien laičiek, ktoré sa chcú angažovať na určitý kratší alebo dlhší čas,“ napísali sestry v septembri 2019. A vyhlásili i výzvu na venovanie finančných darov, aby sa mohli prestavať existujúce obytné priestory. Takto ponúknu ženám, ktoré sa cítia byť povolané na život v Tamanrassete, primerané ubytovanie a zaručia im nezávislosť a bezpečnosť.

ACN sa rozhodla spolufinancovať tento projekt. „Schválenie prišlo v čase oznámenia kanonizácie Charlesa de Foucaulda, čo je pre nás požehnaným spojením a potvrdzuje aktuálnosť nášho projektu,“ napísala pre pápežskú nadáciu sestra Isabel Lara Jaén, generálna predstavená Malých sestier Ježišových. Pôvodná budova sestier nakoniec musela byť zbúraná. Zložito by sa renovovala a ťažko sa udržiavala, pretože nebola príliš praktická ani pohodlná – mala malé miestnosti, nedostatočné vetranie aj osvetlenie, vonkajšie toalety… Stavba štyroch malých jednoizbových bytov poskytne ženám s odlišnými spiritualitami potrebnú nezávislosť. Získajú tak svoju mieru samostatnosti v spoločnom poslaní viesť život modlitby a vzájomnej podpory medzi moslimami a kresťanskými migrantmi zo subsaharskej Afriky.

Hlavné stavebné práce boli medzičasom ukončené. Dokončovacie práce by sa mali uskutočniť začiatkom jesene. Súbežne s výzvou na zaobstaranie nevyhnutných finančných prostriedkov vyhlásili Malé sestry Ježišove v septembri 2019 vo francúzskych katolíckych novinách La Croix aj ďalšiu výzvu: pozvali medzi seba rehoľníčky i ženy laičky, ktoré by chceli žiť vo fraternite najmenej jeden rok. „Niektoré nás už mali prísť navštíviť, no pandémia ochorenia COVID-19 v posledných mesiacoch zrušila všetky cesty. Výzva je však stále aktuálna!“ Sestra Martine sa jednoducho nenechá odradiť ničím.

Každý deň zomrie pre vieru v Krista až 11 kresťanov. Pomôžte nám zmeniť to.