Pandémia COVID-19 je zmeškaná príležitosť uzatvoriť mier

Pred viac ako dvomi mesiacmi vyzvala OSN na celosvetové prímerie, aby sa medzinárodné spoločenstvo mohlo plne koncentrovať na boj s ochorením COVID-19. O šesť dní neskôr sa k tejto výzve pripojil pápež František. ACN kontaktovala predstaviteľov cirkví v krajinách postihnutých rôznymi konfliktmi a zisťovala, aká je v nich reálna situácia. Ukázalo sa, že napriek pandémii boje a teror pokračujú. V nasledujúcom texte uvádzame správy o situácii v Kamerune, Sýrii, na Filipínach, Ukrajine, v Nigérii, Iraku, Mexiku a Stredoafrickej republike.

„Besnenie vírusu názorne ukazuje pochabosť vojny,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres dňa 23. marca 2020. „Je načase nechať ozbrojené konflikty bokom a spoločne sa sústrediť na boj o naše životy.“ Vyjadril nádej, že si ľudia uvedomia, že vírus nerozlišuje medzi národmi a postihuje každého bez rozdielu. Pápež František, odvolávajúc sa na túto výzvu, požiadal 29. marca 2020 o jej naplnenie „podporou vytvárania koridorov humanitárnej pomoci, otvorenosťou diplomacii a pozornosťou voči tým, ktorí sú v situáciách väčšej zraniteľnosti“.

Šanca na znovuobjavenie mieru?

„U nás konflikt pokračuje,“ sťažuje sa arcibiskup Andrew Nkea z Bamendy v Kamerune. Pripustil, že niektorí vedúci predstavitelia separatistického tábora v tomto anglofónnom regióne by aj boli súhlasili s podpísaním dohody o prímerí, pretože vedeli, čo je v hre, no neurobili tak, pretože by mali už len „malý vplyv na bojovníkov v tejto oblasti“.

To isté platí pre oblasť Hassake v severnej Sýrii. „Vojenské lietadlá tu naďalej križujú oblohu a útoky sa nezastavili,“ uviedol Mons. Nidal Thomas, generálny vikár Chaldejskej cirkvi v regióne Al-Jazeera. „Od vypuknutia pandémie koronavírusu sme zažili nanajvýš dva či tri dni, počas ktorých panoval pokoj.“ Pandémia prekvapila krajinu po 9 rokoch vojny, teda v stave veľkého oslabenia. Sýria prišla o 60 % lekárov a v prevádzke zostalo iba 25 % nemocníc. Krajinu navyše zasiahla hospodárska kríza v susednom Libanone, nedostatok devízových rezerv, ako aj medzinárodné sankcie.

Na Filipínach sa zase nedodržiava prímerie medzi vládou a BHB (Novou ľudovou armádou). Podľa talianskeho misionára otca Sebastiána D’Ambry sa vyskytli aj útoky islamistickej teroristickej skupiny Abú Sajáfa na juhu krajiny v Jolo a regióne Cotabato. Kňaz však pripustil, že v čase pandémie badať „viac zdržanlivosti, pretože sa obe strany boja koronavírusu“ – vojenská prítomnosť je tak „menej viditeľná“.

Tragédia v tragédii

Biskup Pavlo Honcharuk z Charkova, ktorého diecéza sa čiastočne nachádza v oblasti zasiahnutej konfliktom, konštatuje, že vojna v oblasti Donbasu na Ukrajine pokračuje naďalej, hoci do značnej miery nepozorovane. Výskyt koronavírusu ukazuje, ako „oligarchický systém oslabil ukrajinský systém zdravotnej starostlivosti, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Pandémia odhaľuje všeobecnú korupciu politického vedenia, ktorá je dôsledkom histórie krajiny. Počas 70 rokov komunizmu vláda oslabila rodiny a tradičné hodnoty“. Strata solidarity tu ohrozuje práve najchudobnejších ľudí.

V africkej Nigérii je to tiež chudoba, ktorá spôsobuje Cirkvi starosti. „Najväčším nebezpečenstvom spojeným s ochorením COVID-19 v našej krajine je hrozba hladomoru medzi najchudobnejšími a destabilizácia už i tak slabej ekonomiky, ktoré môže pandémia spôsobiť,“ vysvetľuje arcibiskup Ignatius Kaigama z Abuje. Zdôrazňuje, že táto krajina (predovšetkým jej severovýchodné oblasti) od vypuknutia pandémie stále trpí nepravidelnými teroristickými útokmi islamistickej povstaleckej skupiny Boko Haram.

Hoci bol Islamský štát v Iraku oficiálne porazený roku 2017, teroristi sa naďalej zdržiavajú v oblastiach Karkúk a Saláh ad-Dín. Pandémia odhaľuje aj krízu v zdravotníckom systéme. „Od zrútenia režimu Saddáma Husajna roku 2003 sa stále nespamätal,“ hovorí chaldejský patriarcha Louis Raphaël I. Sako. „Existuje mnoho problémov: chýbajú peniaze, nemocnice, lekári aj vybavenie. Opatrenia súvisiace s obmedzením pohybu sú v rozpore so zvykmi miestnej kultúry, a to hlavne so zvykmi mužov.“ S ohľadom na aktuálnych 5 000 prípadov ľudí pozitívnych na koronavírus však obyvatelia museli zostať doma – je to „jediná možnosť, ako zostať v bezpečí“.

Cirkev otvorených dverí

„Násilie v našej spoločnosti pokračuje,“ konštatuje arcibiskup Carlos Garfias Merlos, viceprezident biskupskej konferencie v Mexiku. Posolstvo pápeža Františka sa totiž bezpochyby nedostalo k obchodníkom s drogami. Cirkev teda viac ako inokedy predtým pokračuje v „otváraní dverí“ obetiam násilia. V týchto časoch obmedzenia pohybu musí byť ona tou, ktorá „vychádza v ústrety“, ako povedal pápež František.

Biskup Bertrand Guy Richard Appora-Ngalanibé, koadjútor z Bambari, sa sťažuje, že ozbrojené skupiny aktívne pôsobiace v Stredoafrickej republike nepristúpili na výzvu na prímerie. „Žiaľ, v niektorých oblastiach Stredoafrickej republiky sú ozbrojené skupiny zapojené do strategických bojov zameraných na rozšírenie ich dominancie a rabovanie prírodných zdrojov krajiny.“ Medzináboženské iniciatívy však ukázali, že táto kríza by mohla byť aj príležitosťou na posilnenie väzieb medzi občanmi. „S pomocou našich protestantských a moslimských bratov zo Stredoafrickej republiky, ktorí sa stretávajú v rámci Platformy náboženstiev za pokoj, sa v Bambari usilujeme uskutočňovať informačné kampane o pandémii. Vďaka nim sa znižuje jej veľkosť i nebezpečenstvo.“

S ohľadom na konflikty v uvedených krajinách by pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi chcela pripomenúť, že boje počas pandémie pokračujú. Modlitbou podporuje svoje prianie, aby medzinárodné spoločenstvo prímerie neriešilo len rétoricky, ale aj reálne. Pripája sa preto k výzve politických a náboženských vodcov presadiť vo všetkých krajinách sveta skutočný mier.