Pápež František začal svoju pastoračnú návštevu Kanady. O túto návštevu požiadala Komisia pravdy a zmierenia (TRC), ktorá zhromaždila svedectvá tých, ktorí zažili zneužívanie v systéme rezidenčných škôl zriadených kanadskou vládou v polovici 19. storočia s cieľom „zabiť v dieťati Indiána“. To viedlo k aktivitám, ktoré mnohí považujú za kultúrnu genocídu. Komisia požiadala pápeža, aby sa osobne „ospravedlnil pozostalým… podobne ako v roku 2010 Írom, ktorí boli zneužívaní“.

Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa rozprávala s arcibiskupom Donaldom Bolenom z Reginy v štáte Saskatchewan s cieľom lepšie porozumieť, čo táto návšteva znamená. Arcibiskup má bohaté skúsenosti s dialógom s prvými národmi (prvé národy = kanadský etnický termín označujúci skupinu domorodých obyvateľov Severnej Ameriky – indiánov a ich potomkov, ktorí žijú v Kanade, pozn. prekl.).

Aký je dnes vzťah medzi katolíckou cirkvou v Kanade a prvými národmi?

Tieto vzťahy nesú bremeno komplikovanej histórie, s ktorou sa ľudia stále vyrovnávajú. Kolonizácia a vládou financovaný systém rezidenčných škôl tu po prvých národoch zanechali dedičstvo marginalizácie – ich jazyky, kultúry, tradície a spiritualita boli potláčané. Zapojenie katolíkov do tohto systému a vlny utrpenia, ktoré zažili mnohí pôvodní obyvatelia, vrátane fyzického, kultúrneho, duchovného a sexuálneho zneužívania, zanechali hlboké rany a traumy. Katolícka cirkev, kanadská vláda a spoločnosť nesú za mnohé zodpovednosť.

Realita sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. V Saskatchewane, kde bolo veľa škôl prevádzkovaných katolíkmi, je potrebné adresovať tieto udalosti priamo.

Bolo nám povedané, aby sme počúvali hlas prvých národov. Čo by sme mali počuť?

Vyzývajú nás, aby sme počúvali utrpenie, ktoré prežívajú prvé národy, Inuiti a Metisovia, a žiadajú nás, aby sme sa na históriu pozerali z ich perspektívy. Vyzývajú nás, aby sme sa pozreli na systémové nespravodlivosti, ktoré pôvodní obyvatelia naďalej zažívajú, ako to dokazuje chudoba, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a práva na pôdu. Žiadajú nás, aby sme videli vplyv medzigeneračnej traumy, o ktorej svedčí vysoký počet uväznení, závislostí a samovrážd, a aby sme podporovali úsilie o riešenie základných problémov.

Sme vyzývaní k podpore úsilia o posilnenie alebo obnovu domorodého jazyka, kultúry a duchovnosti. Aby sme uznali krásu a múdrosť domorodých spôsobov vnímania a starostlivosti o stvorenie. Kráčať spoločne znamená počúvať, aby sme mohli byť priateľmi a spojencami pri vytváraní lepšej budúcnosti pre prvé národy, Inuitov a Metisov a pre všetkých, ktorí žijú na tejto zemi.

V minulom roku bolo mnoho kostolov a katolíckych budov vypálených do tla alebo zdevastovaných. Prečo sa to stalo a prečo Cirkev v Kanade pri odsúdení týchto zločinov nereagovala tak dôrazne, ako by si niektorí želali?

Minulý rok pozemný radar na miestach bývalých rezidenčných škôl identifikoval niečo, čo by mohli byť neoznačené hroby – to vyvolalo reakciu hnevu, frustrácie a traumy. Dramaticky sa tak zvýraznilo všetko, čo bolo riešené aj v rámci procesu hľadania pravdy a zmierenia. Na niektorých miestach viedol hnev k násiliu a ničeniu vrátane vypaľovania kostolov. Mnohé z nich postavili miestni domorodí farníci a starali sa o ne.

Hoci mnohí hovorili so zdesením o vypaľovaní kostolov, uznali aj to, že takýto hnev má svoj dôvod a že musíme riešiť nespravodlivosť, ktorú pôvodné obyvateľstvo zažilo a naďalej zažíva.

Čo vás naučili skúsenosti s procesom zmierovania s pôvodnými obyvateľmi?

Ako biskup, ktorý kráča s domorodým obyvateľstvom, s tými, ktorí prežili internátne školy, a tiež s obeťami sexuálneho zneužívania zo strany duchovných, som zistil, že najviac rezonuje to, o čom pápež František hovorí ako o „uzdravovaní rán“, ktoré bolo ústrednou súčasťou Ježišovej služby a stalo sa ústrednou súčasťou aj mojej.

Bolo mi veľkou cťou pracovať s tými, ktorí prežili internátne školy, a s obeťami sexuálneho zneužívania zo strany duchovných. Tí, s ktorými som mal možnosť kráčať, sú úžasní ľudia s mnohými darmi, ktorí v sebe nesú veľa múdrosti o tom, ako musíme smerovať k uzdraveniu a ako sa my ako kresťanské spoločenstvo musíme zmeniť. Verím, že Duch Svätý je skutočne zapojený do tejto práce.

Aký by mal byť ďalší krok po tejto návšteve?

V záverečnej správe Komisie pre pravdu a zmierenie sa jasne uvádza, že ospravedlnenie nie je koniec, ale základ pre ďalšie kroky. Začali sa rozhovory o tom, čo sa stane „deň po ospravedlnení“ pápeža Františka na kanadskej pôde.

Po prvé, je tu túžba o hlbšie pochopenie histórie pôvodných obyvateľov a ich vzťahu s Cirkvou. To zahŕňa podporu komunít, ktoré majú svoje príbehy, vrátane skúseností s rezidenčnými školami; ospravedlňovanie sa, keď sa dozvedáme o nesprávnom konaní, a sprevádzanie komunít prvých národov pri ich uzdravovaní.

Po druhé, žiadajú nás o podporu prirodzených práv pôvodných obyvateľov, ktoré im dal Stvoriteľ. Uznanie týchto práv je v duchu sociálneho učenia Cirkvi.

Po tretie, žiadajú nás, aby sme podporovali pôvodné obyvateľstvo v jeho úsilí o znovuzískanie alebo posilnenie svojho jazyka, kultúry a tradícií.

Po štvrté – a to je niečo, čo je pápežovi Františkovi veľmi blízke – sa od nás žiada, aby sme rešpektovali a podporovali múdrosť domorodých obyvateľov týkajúcu sa stvorenia a stvoreného sveta. Domorodé duchovné tradície vnímajú každého človeka ako spojeného so zemou, so všetkými ostatnými tvormi a so všetkými ostatnými ľuďmi, s tými, ktorí tu boli pred nami, aj s tými, ktorí ešte len prídu. Nemali by sme prijímať rozhodnutia bez toho, aby sme zvážili ich vplyv na ďalších sedem generácií. Toto chápanie stvorenia nás môže mnohému naučiť.

Foto: ACN Kanada/Mario Bard