Shagufta a Shafqat, katolícki manželia z malého pakistanského mesta Mian Channu, ležiaceho približne 250 km južne od Láhauru, boli v júli 2013 zatknutí, a to na základe falošného obvinenia z rúhania. V cele smrti strávili 8 rokov. Žili oddelení od seba a svojich 4 detí. Najvyšší súd v Láhaure ich dňa 3. júna 2021 prepustil na slobodu. Shagufta, konečne slobodná, porozprávala svoj príbeh pápežskej nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

„Narodila som sa vo veľmi zbožnej kresťanskej rodine, pravidelne som chodievala na svätú omšu a sväté prijímanie. Vždy som sa rada zúčastňovala na vyučovaní katechizmu a modlitbe ruženca. Otec aj matka učili mňa a mojich šiestich súrodencov byť silní vo viere a pripravení na akúkoľvek obetu či prenasledovanie.

Väčšina rodín v našej dedine bola moslimská, ale žilo v nej i niekoľko kresťanov. S moslimami sme mali veľmi priateľské vzťahy. Pamätám si, že som sa hrávala s moslimskými dievčatami, navštevovali sme sa v domácnostiach, na Vianoce a Íd al-fitr, sviatok prerušenia pôstu (slávi sa na ukončenie ramadánu a trvá 3 dni – pozn. red.), sme si chodili vinšovať a obdarúvali sme sa sladkosťami. Rovnako mali dobrých moslimských priateľov aj moji bratia. Nespomínam si, že by medzi nami niekedy došlo k sporu alebo hádke z náboženských dôvodov. 

Niekoľko rokov po svadbe so Shafqatom Emmanuelom sme sa presťahovali do mesta Gojra. Môj manžel si tam našiel prácu. Pred 12 rokmi sa snažil urovnať nejaký spor a tragicky ho pri tom zasiahla zatúlaná guľka – odvtedy je ochrnutý. Náš život po tejto udalosti začal byť ťažký, ale mali sme šťastie a obom sa nám podarilo nájsť si zamestnanie na Strednej chlapčenskej škole sv. Jána v Gojre. Manžel popri práci ešte opravoval mobilné telefóny.

Jedného dňa v júli 2013 sme zdesení zbadali, že pred domom zastalo niekoľko policajných áut. Policajti vtrhli k nám a zatkli môjho manžela i mňa, a to na základe obvinenia z rúhania. Cez SIM kartu nášho mobilného telefónu vraj bola odoslaná urážlivá textová správa o prorokovi Mohamedovi – telefón bol registrovaný na moje meno a používal ho aj môj manžel. Urážlivá správa bola napísaná v angličtine. Týmto jazykom nehovorím ani ja, ani môj manžel a nevieme v ňom ani čítať. Jednu noc nás držali vo väzbe a na druhý deň nás oboch uväznili.

Vo väzení nás mučili. Manželovi policajti vraveli, že ma znásilnia pred jeho očami, keď sa neprizná. Urobil to teda, hoci sme boli nevinní. Vo väzení sme strávili 8 mesiacov. Potom nás sudca uznal za vinných a odsúdil na smrť. Na súde sme vôbec nevypovedali a náš právnik nesmel dokončiť záverečnú reč. Keď som si vypočula rozsudok smrti, omdlela som. Bola to pre nás a celú našu rodinu tvrdá rana. Šokovalo to aj kresťanskú komunitu v Pakistane a iných krajinách.

Shafqat bol prevezený do väznice vo Faisalabade, mňa dali do cely smrti v Multane. Strávili sme tam dlhých 8 rokov. Viete si predstaviť, aké ťažké to bolo pre naše deti! Synovia mali vtedy 13, 10 a 7 rokov, dcéra len 5. Museli sa neustále sťahovať, aby sa skryli pred moslimskými fundamentalistami, ktorí sa im vyhrážali. Deti ma mohli navštevovať iba raz za 5 či 6 mesiacov na 20 – 30 minút. Každý deň som plakala, ťažko som niesla, že nemôžem byť s nimi. Môj život bol hrozný. Stále som myslela na to, že nás jedného dňa s manželom obesia.

Napriek všetkým týmto desivým útrapám som nikdy nestratila nádej a vieru. Každý deň som sa modlila, nevynechala som ani jeden. Čítala som si Sväté písmo a spievala žalmy a hymny v urdčine a pandžábčine – to mi prinášalo veľa útechy. Verila som, že môj živý Pán Ježiš Kristus, ktorý zvíťazil nad smrťou a na tretí deň vstal z mŕtvych, nás vyslobodí a zachráni od smrti, pretože môj manžel i ja sme boli nevinní.

Niekoľkokrát mi povedali, že ak konvertujem na islam, môj rozsudok smrti bude zmenený na doživotie a raz budem prepustená. Zakaždým som povedala nie. Vzkriesený Pán Ježiš Kristus je pre mňa Život a Vykupiteľ. Obetoval za mňa život, hoci som hriešna. Nikdy, nikdy nezmením svoje náboženstvo a nekonvertujem na islam! Radšej sa nechám obesiť, ako by som ho mala zaprieť.

Medzičasom sa ukázalo Božie pôsobenie: v Európskom parlamente, ľudskoprávnych organizáciách na celom svete, ako aj v Katolíckej cirkvi a pápežskej nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa začali ozývať hlasy proti nášmu nespravodlivému procesu a odsúdeniu. Poskytovali nám morálnu a duchovnú podporu. Ľudia sa modlili za naše prepustenie. S manželom budeme navždy vďační všetkým podporovateľom! Skutočne im ďakujeme. Nech ich Boh žehná!    

Istý čas bola mojou spoluväzenkyňou v Multane aj Asia Bibiová, tiež odsúdená na smrť na základe falošného obvinenia z rúhania. Kedykoľvek sme sa stretli, spoločne sme sa modlili, utešovali sme sa navzájom a obnovovali si pevnú vieru v Ježiša Krista. V čase Vianoc sme sa podelili o koláč aj s ostatnými moslimskými a kresťanskými väzenkyňami.

Keď som sa dopočula, že Asiu prepustili, radovala som sa z celého srdca a bola som presvedčená, že jedného dňa budem slobodná i ja. A napokon sa to stalo: prepustili mňa aj môjho manžela. Žiaľ, rovnako ako Asia Bibiová, ani my sme s rodinou nemohli zostať v Pakistane. Museli sme požiadať o azyl a usadiť sa inde, lebo fanatickí extrémistickí moslimovia by nás v našej krajine zabili.

Sme veľmi radi, že nám jedna európska krajina udelila azyl a zasa žijeme všetci spolu. Cítime sa v bezpečí a môžeme slobodne praktizovať svoje náboženstvo. Dúfam, že falošné obvinenia z rúhania, ktoré sú často vznášané preto, aby si niekto vyrovnal osobné účty alebo vyvolal rozbroje, v Pakistane prestanú. Potrestaní by mali byť tí, ktorí takto falošne obviňujú iných.

Všetka chvála a česť patrí môjmu živému Pánovi Ježišovi Kristovi a môjmu milosrdnému Bohu, ktorý je spravodlivým Bohom.“

 

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi