Prečo je na svete niekoľko pápežských hymien

Pieseň, ktorú spievame počas veľkých sviatkov a ktorá je v Jednotnom katolíckom spevníku (JKS) uvedená s číslom 523 pod názvom V sedmobrežnom kruhu Ríma, nesie okrem iného aj názov Slovenská pápežská hymna. Určite ste sa viackrát zamysleli nad tým, ako táto pieseň vznikla a či je to naozaj oficiálna hymna pápeža či Vatikánu alebo je to len naša vlastná tradícia. Odpoveď ponúka muzikologička Edita Bugalová zo Slovenského národného múzea.

Pápežských hymien je skutočne viacero, hoci ich vznik sa viaže až na 19. storočie. V roku 1857, počas pontifikátu pápeža Pia IX., skomponoval rakúsky vojenský kapelník Vittorino Hallmayr rezký Triumfálny pochod (Marcia trionfale), ktorý sa stal populárnym a sprevádzal pápežove cesty po talianskych mestách, ba znel aj pri oslavách vzniku Vatikánskeho štátu v roku 1929.

Koncom roka 1949 pri príležitosti vyhlásenia Jubilejného svätého roka sa však vtedajší pápež Pius XII. rozhodol pre skladbu Charlesa Gounoda Marche Pontifical, ktorú skladateľ skomponoval v roku 1869 ako prejav synovskej oddanosti v čase zlatého kňazského jubilea Pia IX., a tá sa stala oficiálnou hymnou štátu Vatikán ako Pontifikálna hymna a pochod – Inno e Marcia Pontificale. Text napísal v roku 1949 organista svätopeterskej baziliky Antonio Allegra a až roku 1991 latinský text pre hymnu vytvoril Raffaello Lavagna.

Nás však zaujíma tá „naša“. V spomenutom JKS, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 1937, je uverejnená bez akýchkoľvek údajov o autoroch. V súčasnosti aktuálne okolnosti s nastávajúcou návštevou pápeža Františka primäli hudobníka premýšľať a hľadať. V zmysle dávnej pravdy „všetci ľudia všetko vedia“ aplikovanej na súčasnú najschodnejšiu metodiku sme „vygúglili“ nasledovné informácie.

V polovici 19. storočia napísal v Anglicku prvý katolícky kardinál od čias reformácie – westminsterský arcibiskup Nicolas Wiseman (1802 – 1865) – modlitbu In aeterna urbe Romae (Full in the panting heart of Rome, niekedy uvádzanú aj pod názvom prevzatým z refrénu God Bless Our Pope).

Text modlitby preložil do maďarčiny v roku 1857 právnik, gymnaziálny profesor a klasický filológ Antal Gyurits (1819 – 1892). V rokoch 1843 – 1847 Gyurits pôsobil v Bratislave ako stenograf počas zasadaní uhorského snemu. Bol veľmi plodným autorom publikácií odborného charakteru, od filológie, histórie, prírodovedy až po filozofiu, z ktorých viaceré vydal v Bratislave.

Preklad Wisemanovho textu v maďarčine začína slovami Hol szent Péter sírba téve (Tam, kde je hrob svätého Petra) a v roku 1858 ho zhudobnil peštiansky učiteľ hudby Antal Feley v úprave pre miešaný štvorhlas, ako aj pre spev a klavír ako Hymnus na počesť svätého rímskeho pápeža. Skladba sa rozšírila po celej monarchii, pravdepodobne viac v krajinách Uhorska, a slúžila aj pre potreby gréckokatolíckeho obradu. U nás sa udomácnila s textom začínajúcim slovami V sedmobrežnom kruhu Ríma. Takto pieseň nájdeme v nenotovanom spevníku Andreja Radlinského Katolícky spewník alebožto: wsseobecná Sbierka cirkevných katolíckych pesničiek slowenských, ktorý vlastným nákladom vydal vo Viedni v roku 1875.

Radlinský spočiatku piesne vydával ako súčasť svojej modlitebnej knihy Nábožné výlevy, ktorá už za jeho života zaznamenala 6 vydaní. V prvom vydaní (1850) uverejnil 56 piesní a v šiestom (1872) ich už bolo 506. Svoju zbierku systematicky dopĺňal a do spomenutej Všeobecnej zbierky zaradil až 1 074 textov piesní. V roku 1882 vyšiel v Spolku svätého Vojtecha v Trnave (SSV) notovaný Duchovný spevník katolícky v harmonizácii Františka Otta Matzenauera a Jozefa Mathulayho, ktorý obsahoval piesne z Nábožných výlevov A. Radlinského a pod názvom Za pápeža v ňom nájdeme pieseň V sedmobrežnom kruhu Ríma. Podľa predhovoru autori čerpali texty z 5. vydania Radlinského diela (1866).

Pápežská hymna odznela aj počas slávnostného programu pri vysviacke prvých slovenských biskupov v Nitre 13. februára 1921 v podaní mužského zboru zbormajstra Dobroslava Orla, zaiste už v harmonizácii Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorý bol poverený prípravou hudobnej časti celého vtedajšieho programu.

Hymnu potom Schneider publikoval v modlitebnej knižke so spevníkom určenej pre študujúcu mládež, ktorá ako Modlitby a piesne vyšla v SSV tlačou v roku 1922. Neskôr ju zaradil aj do zborníčka Tatranské zvuky, hymny a iné príležitostné spevy na dva hlasy so sprievodom harmónia alebo klavíru pre školu (SSV, 1926). V ňom sa nachádza pod názvom Pápežská hymna.

Do zborníčka zaradili aj ďalšiu rovnomennú skladbu s podtitulom Pápežská hymna – novšia, ktorú ako pôvodné dielko autorsky vytvorili Ján Pőstényi (text) a Schneider Trnavský (hudba). Začína slovami „Ku hrobu svätého Petra…“, tie sú však ďalšou z variácií Wisemanovho-Gyuritsovho textu. Iný hymnus na pápeža však nachádzame aj v Radlinského Všeobecnej zbierke s názvom V srdci Ríma (staroslávnom v chráme hrobky Petra hlavnom…) a táto pieseň na iný nápev je aj súčasťou Matzenauerovho-Mathulayovho Duchovného spevníka. S odkazom na 6. vydanie Radlinského Nábožných výlevov (1872) ju prevzal do Jednotného katolíckeho spevníka (č. 522) aj M. Schneider Trnavský.

Napriek tomu, že v ponuke našich spevníkov je viacero oslavných piesní na pápeža, v speve ľudu sa ujala Feleyova melódia s prebásneným pôvodným Wisemanovým textom a v harmonickej úprave Mikuláša Schneidera Trnavského uverejnená V Jednotnom katolíckom spevníku (č. 523) so štyrmi slohami textu a stala sa neodmysliteľnou súčasťou katolíckych cirkevných slávení. Takto ju spievame dnes:

Pri príležitosti prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku vyšla jej nahrávka v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy pod vedením Ladislava Holáska s organovým sprievodom P. Pavlíka na SP platni vydavateľstva Opus spolu so Schneiderovou/Tichomírovou slovenskou hymnou pre chrám Bože, čos’ ráčil.

Naši južní susedia Feleyovu-Gyuritsovu pápežskú hymnu so 6 slohami textu pod názvom Hol szent Péter (sírba téve) majú v spevníku Szent vagy Uram (1931) pod číslom 275:

Západní susedia spievajú pápežskú hymnu vychádzajúcu z Wisemanovho textu, ktorý pôvodne preložil královohradecký kanonik Josef Antonín Šrůtek (1822 – 1901) na nápev Jana Nepomuka Škroupa (1811 – 1892), regenschoriho Chrámu svätého Víta v Prahe a brata autora českej štátnej hymny. Pieseň sa nachádza v českom Kancionáli (č. 931) pod názvom Tam, kde strmí (stojí) církve skála:

Toľko k téme pápežskej hymny napísala muzikologička Edita Bugalová, ktorá pôsobí v Slovenskom národnom múzeu. História a vývoj cirkevnej kultúry, hudby a umenia je fascinujúca a má zákutia, o ktorých sme nikdy nepočuli. Keď budeme na podujatiach spievať náš slovenský hymnus na Svätého Otca, môžeme si spomenúť, aká široká a inšpirujúca je kresťanská kultúra, ktorej sme všetci súčasťou a ktorá formovala históriu a kultúru toľkých národov na celom svete.

Text vyšiel pôvodne na stránkach Slovenského národného múzea a bol publikovaný Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska.

Titulná fotografia: Gregorio Borgia/AP Photo/TASR