Zhruba 180 sestier františkánok Svätého kríža, 200 lekárov, 214 učiteľov a 2-tisíc zamestnancov obetavo slúži chudobným a osamelým ľuďom v 19 zariadeniach po celom Libanone. Realizuje tak najrozsiahlejší charitatívny program v krajine. Ničivá hospodárska kríza však spôsobila, že sa tieto zariadenia ocitli v existenčnej núdzi.
Ide pritom až o 2 550 mentálne a fyzicky znevýhodnených osôb, 170 sirôt a 800 seniorov trpiacich rozličnými ochoreniami. V najväčšom zariadení, ktoré sestry františkánky spravujú, v Nemocnici Svätého kríža v Bejrúte, sa starajú o tisíc pacientov. Ide o jednu z najväčších psychiatrických nemocníc na celom Blízkom východe – a jedinú v Libanone.
Pacientmi sú psychicky a fyzicky znevýhodnení ľudia, ktorých rodiny zavrhli pre ich postihnutie. Alebo tiež deti, ktorých sa rodičia zriekli, pretože nemali finančné prostriedky na starostlivosť. Väčšina z nich prežije prevažnú časť svojho života v ústavnej starostlivosti.
„Keď ich spoznáte, nevidíte ich hendikep. Vidíte v nich len ľudskú bytosť. V nemocnici máme dva druhy pacientov, tých psychiatrických a ľudí, ktorí majú mentálnu retardáciu. V oboch prípadoch ide o závažné ochorenia, ktoré sa nedajú stopercentne vyliečiť. Rodiny sa ich vzdávajú,“ vysvetľuje pre nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi Ráchel Achkar Njeimová, jedna zo zdravotníčok v nemocnici.
Sestry sú dnes v mimoriadne náročnej situácii a svojim pacientom nedokážu zabezpečiť dôstojné životné podmienky. Problémom je aj nedostatok zamestnancov, pretože mnohí pre ekonomický kolaps opustili krajinu.
Tí, ktorí ešte zostali, nevnímajú svoju prácu ako zdroj príjmu, ale ako poslanie a súčasne cítia solidaritu so sestrami. Tie v žiadnom prípade nechcú prestať poskytovať pomoc ani jednému z tých, ktorí sú im zverení – ich pacienti nemajú kam ísť a bez starostlivosti by skončili celkom sami a na ulici.
Nemocnica však sotva zvláda pokrývať výdavky na základné potreby, ku ktorým patria lieky a zdravotnícky materiál, strava, elektrina, pohonné hmoty či služby práčovne.
Zásobovanie liekmi, predovšetkým psychiatrickými, je čoraz zložitejšie, a prerušiť liečbu spolu až 2 550 psychiatrickým pacientom, o ktorých sa sestry starajú vo viacerých zariadeniach, by bolo skutočne nebezpečné. Cena liekov sa však v dôsledku devalvácie libanonskej libry viac než strojnásobila.
Preto sestry prosia medzinárodné spoločenstvo o pomoc.
„Predstavte si ľudí s poruchami správania, s hyperaktivitou, bez sústredenia. Predstavte si ich bez liekov… Robíme všetko, čo je v našich silách a žiadame o pomoc. Naši pacienti sú vylúčení zo spoločnosti. Toto je pre nich domov naplnený láskou. Tu nejde len o podávanie liekov pre nejakého pacienta. Tu sú títo ľudia prijatí – a keď sú prijatí, žasnete nad tým, čo dokážu. Rehoľníčky robia svoju prácu. Nemôžete robiť všetko. Ale ony robia všetko,” hovorí Ráchel.
Foto: ACN / Ismael Martinez Sanchez
