15. marca si pripomíname desiate výročie smrti Akasha Bashira. Tento 20-ročný katolík obetoval svoj život, aby zachránil stovky ľudí v Kostole sv. Jána v Youhanabade v diecéze Lahore v Pakistane. Postavil sa samovražednému atentátnikovi, ktorý sa pokúšal vniknúť do kostola.
Tento čin viedol k jeho povýšeniu na Božieho služobníka – ako prvého v histórii Pakistanu. Je to prvý krok v procese Akashovho blahorečenia, ktorý vzbudil veľkú nádej v miestnej kresťanskej komunite ako aj v zahraničí.
Akash Bashir sa narodil 22. júna 1994 v katolíckej rodine v Risalpure v Pakistane a už od mladosti sa angažoval vo svojej farnosti. 15. marca 2015, na štvrtú pôstnu nedeľu, strážil mladík ako dobrovoľný strážca vchod do kostola. Všimol si podozrivého muža, ako sa pokúša dostať do chrámu plného stoviek veriacich, ktorí sa zhromaždili na slávenie Eucharistie.
Akash si uvedomil, že muž má na sebe výbušninu, a zastavil ho. Jeho posledné slová boli: „Radšej zomriem, ako by som ťa mal nechať vojsť“. Z celej sily teroristu objal, aby mu zabránil spáchať masaker. Terorista, ktorý nemohol dokončiť svoju misiu, v tej chvíli odpálil nálož, čím zabil seba aj Akasha.
Otec Pierluigi Cameroni, generálny postulátor pre procesy blahorečenia a svätorečenia saleziánov, v rozhovore s nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v Ríme zdôrazňuje význam Akashovho svedectva: „Myslím si, že ide o výnimočný prípad, jednak preto, že ide o mladého muža, ale aj preto, že by bol prvým svätým Pakistanu, a navyše jeho prípad má ekumenický rozmer.“
Podľa postulátora, ktorý na prípad dohliada, pretože Akash istý čas navštevoval saleziánsku školu, smrť mladého muža podčiarkuje „ekumenizmus krvi“, o ktorom toľko hovoril pápež František: „Krátko pred útokom na katolícky Kostol sv. Jána bol napadnutý aj anglikánsky kostol, čo spojilo miestnych katolíkov a anglikánov v ich bolesti. Okrem toho bol Akashov hrob vybudovaný z mramoru, ktorý daroval moslim, čo symbolizuje uznanie jeho obety naprieč náboženskými hranicami.“
Sila Akashovho svedectva
Od začiatku procesu blahorečenia bolo vypočutých 32 svedkov, medzi nimi priatelia, rodinní príslušníci, rehoľné sestry a kňazi. Boli medzi nimi aj moslimovia. Konanie na diecéznej úrovni bolo ukončené 24. októbra 2024; teraz pokračuje v Ríme.
Akashov život a obeta inšpirovali mnohých mladých ľudí v Pakistane a na celom svete. Cameroni k tomu dodáva: „Kresťania sa cítili posilnení, iní mladí ľudia pokračovali v jeho práci, mnohí sa nechávali pokrstiť. Akash bol dôvodom pokoja a nádeje, pretože jeho príklad dáva človeku nahliadnuť na Kristovo víťazstvo. Veľká noc je o smrti a vzkriesení, a teda o nádeji. Je to aj výzva k zmiereniu.“
Akash je príkladom pre mladých ľudí aj preto, že bol pokorným človekom. „Bol to veľmi jednoduchý chlapec, ktorý však vždy preukazoval veľkú lásku a venoval sa chudobným. A mal ideál zasadzovať sa za spravodlivosť,“ pripomína Cameroni, ktorý o mladom Pakistancovi napísal knižku.
Generálny postulátor počas rozhovoru s ACN vyzdvihol Akashovu otvorenosť pre službu druhým: „Viem o jednej pôsobivej epizóde: Akash mal sen, s ktorým sa zveril priateľovi. Priateľ ho po vražde porozprával Akashovmu otcovi. Akashovi sa snívalo, že zomrie v službe druhým, konajúc dobro.“
Desať rokov po týchto udalostiach zostáva príbeh Akasha Bashira naliehavou pripomienkou sily viery a odvahy, aj to aj medzi mladými ľuďmi, v časoch prenasledovania.
Podľa Cameroniho jeho posledné slová: „Radšej zomriem, ako by som ťa mal nechať vojsť“ vyjadrujú odvahu, s ktorou sa postavil zlu a ochránil veriacich aj za cenu vlastného života. Generálny postulátor zdôrazňuje, že táto veta môže pomôcť aj dnešným mladým ľuďom: „Akash nevpustil zlo dovnútra. Radšej zomrel. Takto musíme bojovať, aby sme nevpustili zlo do nášho života. V tejto vete vidím odraz posolstva dona Bosca; tu spočíva veľká kresťanská nádej. Kristova moc dokáže poraziť akékoľvek zlo. Zlo nemá posledné slovo.“
María Lozano / Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
