Sudán patrí k vojnovým zónam na svete, v ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že uposlúchne opakované výzvy pápeža Františka na mier. Dve bojujúce frakcie v krajine neprejavujú žiadne známky ukončenia nepriateľstva a prítomnosť kresťanov je extrémne slabá. Biskup v meste El-Obeid odvážne vedie svoje stádo a svoju nádej čerpá z Najsvätejšej sviatosti. Hovoril o tom počas návštevy centrály ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v Nemecku, kam pricestoval so značným osobným rizikom. Na spiatočnej ceste do El-Obeidu ho surovo zmlátili bojovníci jednotiek Rýchlej podpory. Biskup tento útok prežil.
Katedrála „Mária Kráľovná Afriky“ v sudánskom meste El-Obeid sa nachádza medzi vojenskými kasárňami, policajnou stanicou a budovou bezpečnostných síl. Keď sa 15. apríla 2023 začala občianska vojna a jednotky Rýchlej podpory bombardovali mesto, katedrála sa ocitla v centre bojov.
V rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi biskup Yunan Tombe uviedol, že keď dopadli prvé granáty, vošiel do katedrály a modlil sa pred Najsvätejšou sviatosťou. Krátko nato dostal nečakanú návštevu.
„Pamätám si, že to bolo prvú sobotu po Veľkej noci; katedrálu zasiahli guľky a šrapnely a okná sa rozbili. Práve som sa modlil, keď tam dorazila skupina príslušníkov sudánskych ozbrojených síl (SAF), ktorí preliezli múr, aby sa ukryli. Zostal som sedieť pred Najsvätejšou sviatosťou a paškálovou sviecou, ale všimol som si, že jeden z nich sa trasie od strachu, tak som ho zavolal k sebe a po chvíli sa upokojil.“
Keď ostatní členovia skupiny, všetci moslimovia, videli, že ich spoločník sa upokojil, tiež si prisadli do blízkosti biskupa, spomína Yunan Tombe.
„Po troch hodinách boje utíchli a všetci preliezli späť cez múr. Po niekoľkých hodinách sa však brána otvorila a jeden z nich sa vrátil a povedal mi, ukazujúc na svätostánok: ‚Biskup, táto svieca je silná a mocná. Ochránila nás.‘ Nechápal, že svieca tam horí kvôli Najsvätejšej sviatosti. Od toho dňa som sviecu a Najsvätejšiu sviatosť bral ako svoju silu a štyrikrát denne som adoroval. Svoj čas rozdeľujem medzi ľudí a Boha. Silu čerpám z Najsvätejšej sviatosti a verím, že je to moja posila a moja radosť,“ vyznáva biskup.
Biskupovi Tombemu sa podarilo odovzdať túto formu modlitby mnohým z 300 katolíckych rodín, ktoré zostali v El-Obeide. Mesto je síce stále pod kontrolou SAF, ale sily Rýchlej podpory ho úplne obkľúčili. Keď sa začala vojna, mnohým kresťanom sa pošťastilo utiecť do pokojnejších oblastí alebo susedných krajín. Tí, ktorí zostali v meste, sú najmä starší ľudia, ženy a deti, ako aj ľudia, ktorí utekali z hlavného mesta Chartúm a v čase začiatku obliehania cestovali cez El-Obeid, kde museli zostať.
„Väčšina z nich býva vo svojich domovoch, ale veľký počet ľudí z Chartúmu sa zdržiava u svojich rodín. Niektorí táboria pod stromami a mnohí sú ubytovaní v školách. Situácia je katastrofálna, z času na čas dochádza k ostreľovaniu. Už 19 mesiacov nemáme na fare vodu, elektrinu, internet a len zriedkavo telefón. Tí, ktorí zostali, sú bledí od hladu, ale silu čerpajú z istoty, že Boh je pri nich. V tejto ťažkej situácii viera mocnie a dokonca udeľujeme viac sviatostí. Do kostola prichádza viac ľudí, je tu väčšia potreba kňazov a biskupa,“ povedal pre ACN Yunan Tombe.
Kresťania tvoria v Sudáne len veľmi malú menšinu, čo platí aj pre El-Obeid, druhé najväčšie mesto krajiny. Napriek tomu Katolícka cirkev v El-Obeide prevádzkuje šesť materských škôl, šesť základných škôl a jednu strednú školu, ktoré sú podľa biskupa Tombeho jedinými vzdelávacími inštitúciami, ktoré sú ešte otvorené. „V auguste nás navštívil guvernér a poďakoval nám, že sme udržali naše školy otvorené, keďže po incidente, pri ktorom granát zabil 35 mladých dievčat v jednej z mestských škôl, všetky moslimské školy zatvorili,“ hovorí biskup.
Narodený a vyrastajúci vo vojne
Sudán je odjakživa vo vojne, či už kvôli etnickým rozdielom, alebo zo sociálnych a ekonomických dôvodov. Súčasná občianska vojna je pravdepodobne najhoršou, akú krajina zažila za posledné desaťročia.
Biskup Tombe pochádzajúci z pohoria Nuba, kde žije najväčšia kresťanská komunita v krajine, hovorí, že si na túto realitu zvykol. Hovorí: „Narodil som sa v roku 1964 a vojna v oblasti Nubských hôr sa začala v roku 1955, takže som sa narodil do desaťročia vojny a táto vojna trvá dodnes. Narodil som sa vo vojne, vyrastal som vo vojne a študoval som vo vojne. Je mojou súčasťou. Možno aj to mi pomohlo prežiť a pochopiť, že sa dá vždy niečo urobiť a že Boh je s nami.“
Hoci neexistuje bezprostredná vyhliadka na prímerie, biskup Yunan Tombe dúfa, že západné mocnosti prispejú k dosiahnutiu určitej formy mieru v jeho krajine. „Ak nedokážu spojiť oboch vodcov, mali by aspoň umožniť medzinárodným humanitárnym pracovníkom otvoriť koridory a dovážať potraviny. Mám však nádej, že európske mocnosti môžu využiť svoj vplyv na susedné krajiny a požiadať ich, aby využili prípadné vzťahy s vplyvnými osobnosťami v Sudáne a presadili mier a dialóg na záchranu našich ľudí.“
Katolícka cirkev zatiaľ napriek všetkým ťažkostiam udržiava prítomnosť Ježiša Krista uprostred utrpenia a brutality vojny. Na službu v Pánovej vinici sa pripravuje čoraz viac robotníkov. „V súčasnosti máme v našich formačných domoch viac ako 70 mladých ľudí a tento rok vysvätím šesť nových mladých kňazov. Povolaní je čoraz viac! Boh koná,“ uzavrel biskup.
Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
