V oslabenej krajine už rok zúri vojna generálov. Obyvateľstvo sa zmieta v agónii a malá kresťanská komunita bola zredukovaná na minimum.

„Opäť žiadam bojujúce strany, aby zastavili túto vojnu, ktorá tak veľmi ubližuje ľuďom a budúcnosti krajiny. Modlime sa, aby sa čoskoro našli cesty k mieru, ktorý umožní budovať budúcnosť drahého Sudánu,“ apeloval pápež František počas modlitby Anjel Pána 18. februára 2024.

Od 15. apríla 2023 prebiehajú násilné boje medzi sudánskou armádou, ktorej velí súčasný dočasný prezident generál Abdel Fattah al-Burhan, a polovojenskou skupinou Jednotky rýchlej podpory (RSF), ktorú vedie viceprezident Mohammed Hamdan Dagalo prezývaný Hemedti. Títo dvaja protagonisti spoločne zvrhli prechodnú vládu vytvorenú po zosadení diktátora Omara al-Bašíra v roku 2019. Hneď po zvrhnutí diktátora sa obaja spolubojovníci rozišli v otázke začlenenia RSF do pravidelnej armády a rozdelenia bohatstva krajiny. Sudán je tretím najväčším producentom zlata v Afrike a Hemedti vlastní niekoľko zlatých baní na severe krajiny. Jeho nový protivník je spojený s armádou, ktorá vlastní veľké množstvo nehnuteľností a rôznych podnikov. Odmieta ich odovzdať civilnej vláde, nad ktorou nemá žiadnu kontrolu.

Milióny trpiacich

Ani jedna strana nie je ochotná ustúpiť a “vojna generálov” spôsobuje pomalú smrť sudánskeho obyvateľstva. Podľa posledných oficiálnych údajov zahynulo viac ako 13 900 ľudí, 8,1 milióna ľudí bolo vysídlených, z toho približne 1,8 milióna mimo krajiny. “Vzhľadom na intenzitu tejto vojny sa mnohí miestni ľudia pýtajú, ako môžu mať obe strany po roku bojov k dispozícii toľko zbraní a následne, kto ich financuje,” hovorí Kinga Schierstaedtová, vedúca projektov ACN v Sudáne. Obyvatelia umierajú od hladu a smädu, zatiaľ čo veľká časť medzinárodného spoločenstva na tento konflikt úplne zabudla.

Miestna cirkev bola zredukovaná na minimum. “Pred vojnou predstavovala len 5 % obyvateľstva, ale bola tolerovaná a mohla prevádzkovať niekoľko nemocníc a škôl – aj keď nesmela hovoriť o svojej viere,” vysvetľuje Kinga Schierstaedtová. Po páde Omara al-Bašíra došlo k určitému zlepšeniu náboženskej slobody, a boli zrušené tresty podľa trestného zákonníka šaría. Práve v tomto období ACN financovala a pomohla doviezť stroj na pečenie hostií pre diecézu El Obeid, čo by v predchádzajúcich rokoch bolo nemysliteľné,” pokračuje Kinga Schierstaedtová. Otvorenie však trvalo veľmi krátko.

Dvaja kňazi v skromnej kaplnke v Južnom Sudáne. Obaja sú utečenci zo Sudánu.
O. Francis a o. Joseph sú utečenci zo Sudánu, ktorí našli útočisko v Južnom Sudáne. Od septembra 2023 slúžia vo farnosti sv. Kizita v diecéze Wau.

Podpora z Južného Sudánu

Cirkev, hoci bola v menšine, bola vždy “bezpečným prístavom” pre obyvateľstvo a na začiatku vojny sa mnohí ľudia prirodzene utiekali do kostolov. Toto útočisko je  teraz veľmi neisté. Mnohí misionári a náboženské spoločenstvá museli opustiť krajinu a farnosti, nemocnice a školy prestali fungovať. Propedeutický seminár v Chartúme, v ktorom sa študenti rok pripravujú na kňazské povolanie, musel zatvoriť svoje brány. Niektorí seminaristi, ktorým sa podarilo utiecť, našťastie v súčasnosti pokračujú v príprave v diecéze Malakal v susednom Južnom Sudáne. Arcibiskup Michael Didi z Chartúmu, ktorý bol v čase vypuknutia vojny v Port Sudáne (na pobreží Červeného mora), sa nemohol vrátiť do svojho mesta. Dom biskupa Tombe Trile z diecézy El Obeid bol po bojoch neobývateľný a biskup sa musel presťahovať do katedrály. Mnohí kresťania utiekli pešo alebo cez Níl a usadili sa v utečeneckých táboroch, kde denne bojujú o prežitie.

Dnes sa spochybňuje samotná existencia sudánskej cirkvi. “Ale hoci vojna pokračuje, nemôže zahasiť život,” zdôrazňuje jeden z projektových partnerov v krajine. “Počas veľkonočnej vigílie bolo v Port Sudáne pokrstených 16 nových kresťanov a v Kosti prijalo sviatosť birmovania 34 dospelých! Musíme si udržať nádej uprostred temnoty.”

Cirkev je veľmi aktívna aj v Južnom Sudáne, kde pomáha utečencom zo susednej krajiny na severe a – aj vďaka podpore ACN – ponúka sudánskym seminaristom možnosť pokračovať vo vzdelávaní. “Práve som sa vrátila z Južného Sudánu, ktorý má so susedným Sudánom spoločnú biskupskú konferenciu, a bola som ohromená, keď som videla, koľko energie vkladajú kňazi, ktorí sú sami utečencami, do katechizácie vo svojich nových farnostiach a do podpory ostatných utečencov. Cirkev v Južnom Sudáne už teraz pomáha sudánskym kresťanom pripraviť sa na časy mieru,” uzatvára Kinga Schierstaedtová.

 

Lucia Ballester, Dorota Luteránová

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi