Kresťanské komunity vo Svätej zemi prežívajú jedno z najťažších období za posledné roky. Rastúce napätie, vojna a každodenné obmedzenia zasahujú ich životy a mnohých privádzajú k úvahám o emigrácii. Napriek tomu miestna Cirkev pokračuje v službe ľuďom a snaží sa udržať nádej v kolíske kresťanstva.
Malá obec Taybeh, ležiaca východne od Ramalláhu, má približne 1400 obyvateľov a je poslednou čisto kresťanskou dedinou na Západnom brehu Jordánu. V posledných rokoch čelí rastúcemu tlaku zo strany izraelských osadníkov. Miestni obyvatelia hovoria o podpaľovaní poľnohospodárskej pôdy, poškodzovaní majetku či výhražných nápisoch na stenách starobylého kostola. Objavili sa aj prípady krádeží hospodárskych zvierat alebo úmyselného vypúšťania stád na polia miestnych farmárov.
Taybeh: posledná čisto kresťanská obec na Západnom brehu
Podľa miestneho latinského farára Bashara Fawadleha situáciu zhoršilo aj rozhodnutie izraelskej vlády z februára 2026, ktoré posilňuje kontrolu nad územiami Západného brehu. Viaceré administratívne a civilné právomoci prechádzajú priamo pod izraelské inštitúcie a zároveň sa podporuje rozširovanie osád. To znamená ďalší tlak na palestínske mestá a dediny vrátane Taybeh.
Dôsledky sa dotýkajú každodenného života. Niektoré rodiny prichádzajú o domovy, pracovníci sa nedostanú do zamestnania a študenti majú problém dostať sa do škôl. Farmári často nemôžu obrábať pôdu ani sa dostať k olivovníkom, ktoré sú pre mnohé rodiny hlavným zdrojom príjmu. Situáciu komplikuje aj systém vojenských kontrolných bodov a brán, ktoré regulujú vstup do mesta.
Atmosféra neistoty spôsobuje, že čoraz viac kresťanských rodín zvažuje odchod. V rokoch 2023 až 2025 opustilo Taybeh šestnásť rodín a ďalšie o emigrácii uvažujú. Farár Fawadleh hovorí, že strach rodičov o budúcnosť detí je pochopiteľný. Zároveň pripomína, že kresťanská prítomnosť v tejto krajine má hlboký význam. Ide o živé svedectvo viery na mieste, kde sa kresťanstvo zrodilo.
Vojna mení život v celom regióne
Napätie vo Svätej zemi vystupňoval nový ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Iránom. Keď sa začali iránske odvetné útoky, riaditeľ Rozvojového úradu Latinského patriarchátu v Jeruzaleme George Akroush sa nachádzal v Mníchove. Cesta späť domov trvala 32 hodín a viedla cez Atény, Káhiru a egyptskú Tabu. Keď dorazil na letisko Ben Gurion, opäť sa rozozvučali sirény varujúce pred útokmi.
Po návrate do Jeruzalema našiel rodinu vyčerpanú z troch dní neustálych poplachov. Podľa Akrousha ide o najťažšiu skúsenosť v jeho živote, hoci už prežil štrnásť vojen v regióne. Rakety a úlomky zo systémov protivzdušnej obrany dopadajú aj v blízkosti jeruzalemského Starého mesta, kde sa nachádza množstvo kostolov, kláštorov a kresťanských inštitúcií.
Rakety takisto zasahujú obytné štvrte. V meste Beerševa bola poškodená budova patriaca kresťanskej rodine. Na severe krajiny sú ohrozené oblasti Haify a Galiley, kam dopadajú strely vypaľované z južného Libanonu. Paradoxom je, že mnohé dediny v pohraničných oblastiach na oboch stranách obývajú kresťania.
Uzavreté hranice a zastavená pomoc
Vojna ovplyvnila aj hospodársku situáciu. Izrael uzavrel prechody medzi Západným brehom a vlastným územím. Predtým tam pracovalo približne 180 tisíc Palestínčanov, no po útokoch zo 7. októbra 2023 ich počet výrazne klesol a dnes stratili prístup k práci aj tí, ktorí ešte povolenie mali. Medzi nimi sú aj učitelia a zamestnanci kresťanských škôl v Jeruzaleme.
Zastavila sa aj humanitárna pomoc do pásma Gazy. Od začiatku vojny s Iránom sa tam nedostali lieky ani zdravotnícky materiál. Latinský patriarchát sa snaží pomáhať jedinému kresťanskému nemocničnému zariadeniu v oblasti, no komunikačné kanály s úradmi sa dočasne uzavreli.
Tieto okolnosti zasahujú aj projekty Cirkvi. Patriarchát napríklad plánoval znovu otvoriť kresťanskú školu v Gaze pre stovky detí, no kvôli novej vojne zostáva budúcnosť projektu neistá.
Cirkev sa snaží udržať nádej
Aj v tejto situácii Cirkev pokračuje v službe. Latinský patriarchát zamestnáva pracovníkov v rôznych regiónoch vrátane Gazy a poskytuje pomoc rodinám, ktoré prišli o živobytie. Projekty podporované organizáciou ACN zahŕňajú potravinovú pomoc, vytváranie pracovných miest či podporu pre rodiny a školy.
Ekonomická situácia je pritom pre kresťanov obzvlášť náročná. Mnohí pracujú v cestovnom ruchu, ktorý sa v čase vojny prakticky zastavil. Zrušené pútnické zájazdy a prázdne hotely znamenajú stratu príjmov pre celé rodiny. Aj preto stále viac ľudí premýšľa o odchode do zahraničia.
Napriek tomu predstavitelia miestnej Cirkvi zdôrazňujú, že ich poslanie pokračuje. Každá pomoc rodine, každé pracovné miesto a každé dieťa, ktoré sa môže vrátiť do školy, podľa nich znamená malý krok proti beznádeji, ktorá sa v regióne šíri.
V krajine, kde sa stretáva história, viera aj politické napätie, tak kresťanské komunity zápasia o svoju budúcnosť. Ich každodenný život sprevádza neistota, no zároveň aj snaha zostať prítomní na mieste, ktoré je pre kresťanov po celom svete jedinečné.
Christoph Lafontaine, Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová
Foto: Latinský patriarchát Jeruzalema, ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
