Fadi Azar je františkánsky kňaz, ktorý pôsobí v Latakii. Dlhé roky slúžil kresťanskej komunite v Damasku, ktorú minulú nedeľu zasiahol smrteľný útok v gréckopravoslávnom chráme sv. Eliáša. Zahynulo pri ňom 30 ľudí, viac ako 50 bolo zranených. Hoci útok šokoval širokú verejnosť, v kresťanskej komunite nebol úplným prekvapením.
„Už mesiace sme dostávali vyhrážky. Nevedeli sme, kedy k tomu dôjde… Minulý týždeň niekto strieľal na dvere sýrsko-pravoslávneho kostola v Homse,“ vysvetlil kňaz pre nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Náboženské menšiny žijú v strachu
Podľa pátra Fadiho sa situácia náboženských menšín v krajine dramaticky zhoršuje. Vládne reakcie na predchádzajúce incidenty označovali útoky za ojedinelé prípady, no posledný útok predstavuje „vážny moment, ktorý otriasol celou Sýriou.“
Nebol však izolovaným incidentom. Páter Fadi opisuje znepokojivý vzorec: „V Homse aj v Hame boli streľby pred kostolmi. Dochádza ku únosom a mnohí kresťania prichádzajú o prácu.“
Historický kontext robí situáciu ešte závažnejšou. Kňaz pripomína marcové masakre v Latakii a zdôrazňuje bezprecedentnosť posledného útoku: „A teraz sa prvýkrát od roku 1860 stalo niečo takéto – niekto vtrhol do kostola počas nedeľnej svätej omše a povraždil ľudí.“
Pokiaľ ide o páchateľov informácie sa rôznia. „Niektorí tvrdia, že išlo o skupinu Ansar al-Sunna, ktorá nesie vlajku Daesh. Predtým boli všetci v Idlibe.“ Podľa kňaza sú nebezpeční – nielen pre kresťanov, ale aj pre Drúzov, Alawitov a dokonca umiernených moslimov. Nechcú vraj občiansku vládu, ale fanatický islamistický teroristický režim.
Ide o základné práva, nie privilégiá
Páter Fadi vysvetľuje: „Máme vieru, nebojíme sa. Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe, vo Svätej zemi, tu bolo vždy – už dve tisícročia. No dnes žijeme vo svete, kde sa majú ľudské práva chrániť. Nechceme nič iné – len spravodlivosť. Chceme žiť v bezpečí, chodiť do kostola a modliť sa v pokoji.“
Toto nie je požiadavka na výnimočné zaobchádzanie, ale na základné ľudské práva, ktoré by mali byť samozrejmosťou v 21. storočí.
Reakcia komunity na súčasnú situáciu je zrejmá a zúfalá. „Všetci kresťania cítia veľký smútok. Cítime sa opustení,“ hovorí páter Fadi a obracia sa s naliehavou prosbou na medzinárodné inštitúcie – Vatikán a Európsku úniu.
Nová vlna zúfalstva
Slová, ktoré počúva od svojich farníkov, sú zdrvujúce: „Ľudia mi hovoria: ‚Otče, nechceme potraviny ani lieky. Pomôžte nám utiecť. Nedá sa tu žiť. Bojíme sa o svoje životy a o budúcnosť našich detí.’“
Štatistiky hovoria za všetko. „Pred vojnou tvorili kresťania 10 % populácie. Dnes sú to len 3 %. A pravdepodobne už toto leto mnohí ďalší odídu,“ uzatvára páter Fadi svoju výpoveď čislami, ktoré dokumentujú dramatickú zmenu v demografickom zložení krajiny.
Tento vývoj predstavuje nielen tragédiu pre kresťanskú komunitu, ale aj stratu kultúrneho a náboženského dedičstva, ktoré bolo súčasťou sýrskej spoločnosti po tisícročia.
Blanca Tortosa, Lucia Froncová
Fotografie: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a Gréckopravoslávny patriarchát Antiochie
