Liturgické predmety na svätej omši v Šaštíne s homíliou Svätého Otca 15. septembra sú svojím spracovaním výnimočné.

 

RÚCHA

Hodvábne rúcho Svätého Otca je žiarivo biele, teda slávnostnej liturgickej farby, dopĺňajú ho jemné zlatisté tóny, akoby odraz večnej slávy. Ďalší použitý materiál má symbolickú rovinu: autorská plsť je vytvorená z barančieho rúna, symbol Obetného baránka, ale zároveň Dobrého pastiera.

Pápežovo pálium, takisto utkané z barančieho rúna, spočíva na tejto plsti: je špecifikom Petrovho nástupcu používaným od 5. storočia, znakom pastiera. Plsť a pálium sa materiálovo symbolicky prepájajú. Horizontálne ukladanie hodvábnych štruktúr a vlákien na rúchu Svätého Otca, ako aj koncelebrantov a diakonov naznačuje vrstvenie všednosti poskladané z jednoduchých skutkov, drobných čiastočiek konania.

Aj Mária prijíma ťažobu bolestí a každodennosti. Navrstvené jemné štruktúry naznačujú dlhodobé pokorné úsilie a trpezlivú vytrvalosť, ktoré sa spájajú v harmonický celok, dláždia cestu k svätosti.

Výšivka na hrudi diakonských rúch cituje vatikánsky notový zápis sekvencie zodpovedajúcej dnešnej liturgii: Stabat Mater dolorosa (Stála Matka bolestivá). Jej realizácia v červenej farbe má za cieľ odkázať nielen na Máriino utrpenie pod krížom, ale predovšetkým pripomenúť obeť, oživenú slávením Eucharistie.

Jana Zaujecová,
textilná výtvarníčka

 

LITURGICKÝ PRIESTOR

Liturgický priestor pod otvoreným nebom je súčasťou prírodnej krajiny. Jeho hlavná os je orientovaná smerom k šaštínskej bazilike, pútnickému miestu, kde účastníci pontifikálnej omše vidia v krajinnej siluete vertikály dvoch chrámových veží.

Presbytérium je formované ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru má aj ekologický rozmer – konštrukcie a povrchové úpravy sú navrhnuté z prvkov, ktoré sa opätovne využijú na inom mieste. Objekt má formu transparentnej architektúry s mobiliárom vytvoreným pre túto príležitosť, ktorý bude v budúcnosti trvalo umiestnený v niektorom zo slovenských kostolov.

Celá os slávenia smeruje k menze, miestu slávenia Eucharistie, a ku krížu, ktorého ramená obsahujú fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi z Kostola svätého Jakuba silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádom. Trámy z poškodeného chrámu stelesňujú našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete.

Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista spolu s obrazom svätého Jozefa sú umeleckými dielami vytvorenými pre túto pontifikálnu omšu. V priestore presbytéria je spolu so súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj milostivá socha piety zo šaštínskej baziliky (kópia, pozn. red.).

Počas práce na príprave liturgického priestoru sme si – čítajúc viaceré texty pápeža Františka – uvedomili, že našu prácu najviac vystihuje jeho myšlienka venovaná ľuďom ,v druhej línii“, ktorých prirovnáva k svätému Jozefovi a jeho poslaniu. My všetci spolu so stolármi, technikmi, kvetinármi, montážnikmi lešenia, výtvarníkmi… sme rovnako projektantmi v sekundárnej línii, kde máme svoje vlastné poslanie služby druhým.

Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig,
autori architektonického riešenia

 

OBRAZ SVÄTÝ JOZEF

Zobrazenie svätého Jozefa poukazuje na jeho otvorenosť, vlastnosť počúvať a meniť. Tichý, ale načúvajúci, čakajúci, ale pripravený konať dvíha svoj pohľad k Bohu, do priestoru pred obrazom, v ktorom sa aktuálne nachádzame aj my. Základná línia jeho postoja smerujúca od hlavy cez pravé plece k ústretovému gestu pravej ruky vytvára pomyselný otvorený a prijímajúci oblúk.

V ľavej ruke drží ľaliu, ktorá odkazuje na čistotu jeho srdca, úmyslov a skutkov, ale aj na ochotu uveriť v čistotu svojej snúbenice. Jednoduchosť tvarov vo výraznej perspektívnej skratke a žltá farba postavy evokuje nové, oslávené telo svätých v nebi.

Dorota Sadovská,
výtvarníčka

 

KRÍŽ

Kristus zrastený s krížom, obrátený ku všetkým zúčastneným, odovzdáva posolstvo o zmysle jeho obety i v dnešných dňoch.

Martin Lettrich,
akademický sochár

 

Foto: RTVS/Live