Obraz Nigérie, ktorý v súčasnosti vykresľuje arcibiskup Matthew Man-Oso Ndagoso, je pochmúrny. „Už 14 rokov národ trápi  Boko Haram, a to najmä na severovýchode. Kým sme sa borili s týmto problémom, mali sme na severozápade problém s banditizmom. A kým sme sa borili s týmto problémom, mali sme problém únosov za výkupné, ktorý je čoraz rozšírenejší. A kým sme sa to snažili riešiť, mali sme pretrvávajúci starý konflikt s pastiermi z kmeňa Fulbov.“

Mnohé z týchto problémov nie sú nové

Arcibiskup Kaduny počas online konferencie, ktorú organizovala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vysvetľuje, že hoci sú to dlhodobé problémy, v poslednom čase nadobudli vážnejšie rozmery. “Banditizmus je staré remeslo niektorých zlých ľudí, ale pred niekoľkými desaťročiami používali luky a šípy a v posledných asi štyroch rokoch získali zbrane a majú schopnosť masovo ničiť. Čo sa týka boja fulbských pastierov proti farmárom, ten je starý ako náš región, ale v posledných desiatich rokoch nadobudol aj iný rozmer. Kedysi boli pastieri vyzbrojení palicami a lukmi, teraz majú AK47, ktoré zaplavili krajinu po páde Kadáfího v Líbyi.”

Výsledkom je podľa neho všeobecný nedostatok bezpečnosti. “Nie ste v bezpečí vo svojom dome, na ceste, dokonca ani vo vzduchu! Pred dvoma mesiacmi banditi napadli lietadlo na letiskovej ploche v Kadune a takmer dva mesiace sme nemali žiadne lety.”

Hoci problémy prichádzajú z rôznych strán, arcibiskup Matthew nepochybuje o tom, kto je na vine. “Vláda úplne zlyhala, je to absencia dobrej vlády, ktorá to spôsobuje. Banditi, Boko Haram, únosy, to všetko sú príznaky nespravodlivosti, korupcie, ktorá je v systéme. Pokiaľ sa nám nepodarí dostať ku koreňu problému, budeme bojovať v prehratý boj.”

Podľa arcibiskupa je na vine čiastočne aj Západ. “Na tango treba dvoch. Naši lídri odnášajú naše peniaze do Švajčiarska, Paríža, Londýna, Frankfurtu. Keby Západ tieto peniaze neprijímal, nechali by ich doma. Západné vlády spolupracujú s našimi lídrami.”

“Katolícki kňazi sú ľahkým terčom”

Nigéria je viac-menej rovnomerne rozdelená medzi kresťanov a moslimov. Tí prví tvoria väčšinu na juhu a tí druhí na severe. Fulbovia sú väčšinou moslimovia a farmári v strednej Nigérii väčšinou kresťania, takže konflikty medzi nimi sú často rámcované ako konflikty náboženskej povahy. To však nie je presné, hovorí arcibiskup Matthew.

“Na severozápade sú farmári väčšinou moslimovia a aj oni majú konflikty s Fulbami. Keď sa presuniete do stredného pásu, obývajú ho prevažne kresťania, takže tam pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o kresťanské farmy. Náboženstvo a etnická príslušnosť sú v Nigérii veľmi citlivé problémy, vždy sa využívajú pre pohodlnosť, ale primárne tento konflikt nie je náboženský, tým som si úplne istý. Ak sa uchádzate o prácu a nedostanete ju, môžete povedať, že vás odmietli, pretože ste kresťan, a to isté platí pre moslimov. Oportunisti, ako napríklad politici, využívajú tieto faktory vo svoj prospech, ale ak idete ku koreňom, zistíte, že to má len málo alebo vôbec nič spoločné s náboženstvom.”

To isté platí aj pre banditizmus a únosy, kde sa kňazi často stávajú terčom útokov nie nevyhnutne preto, že sú kresťania, ale preto, že zločinci veria, že cirkvi si môžu dovoliť výkupné za ich oslobodenie, vysvetľuje predstavený diecézy Kaduna, ktorú tento problém tiež vážne postihol.

“Za posledné tri roky bolo unesených sedem mojich kňazov, dvaja boli zabití a jeden bol v zajatí tri roky a dva mesiace. Štyria boli prepustení. V päťdesiatich mojich farnostiach nemôžu kňazi zostať na svojich farách, pretože sú terčom, považujú ich za ľahký zdroj peňazí na výkupné. Nemôžem chodiť na pastoračné návštevy ako zvyčajne, kňazi nemôžu chodiť do dedín a slúžiť omše. Ľudia nemôžu chodiť na faru. V tejto neistote ľudia prahnú po sviatostiach.”

“Keby sme mali 30 % náboženskej slobody, boli by sme šťastní”

To neznamená, že v Nigérii neexistuje náboženská diskriminácia, spresňuje arcibiskup Matthew. Na otázku o tom, že v mnohých severných štátoch platí právo šaría, a teda nemajú stopercentnú náboženskú slobodu, sa smeje. “100%? Keby sme mali 30 % náboženskej slobody, boli by sme šťastní!”

“Náboženské prenasledovanie na severe je systémové. Aby ste mohli slobodne praktizovať svoje náboženstvo, mali by ste mať možnosť kázať kdekoľvek. To na severe nie je možné. Nemôžem si postaviť kostol. Aj keď si kúpite pozemok, nemôžete získať povolenie na užívanie, a preto nemôžete stavať. V mnohých z týchto štátov nepovoľujú vyučovanie kresťanstva, ale vláda zamestnáva a platí imámov, aby vyučovali na školách. Každý rok majú v rozpočte peniaze na výstavbu mešít, ale nedovolia vám postaviť kostoly. V mojom štáte je univerzita a oproti nej stojí päť mešít, žiadny kostol. Chceli sme jeden postaviť, nepovolili nám to. Ak postavíte kostol bez povolenia, vláda ho môže zbúrať. To je to, čím prechádzame. Je to vážne. Chceme, aby naša vláda niesla zodpovednosť, aby sa s ľuďmi zaobchádzalo rovnako,” vysvetľuje.

Aby sa veci zlepšili, arcibiskup Matthew hovorí, že ľudia musia byť vzdelaní, aby sa počas volieb rozhodovali múdrejšie. Katolícka cirkev robí svoju úlohu, vysvetľuje.

“V posledných voľbách bola voličská apatia, ľudia stratili dôveru v systém. Ako líder musím dať ľuďom nádej. Dúfame, že s elektronickým hlasovaním bude prenos výsledkov bezpečnejší, a preto ľudia prídu masovo voliť. Pred štyrmi rokmi sme zhrnuli katolícku sociálnu náuku o spoločnom dobre a využívali sme ju na zvyšovanie povedomia. V posledných mesiacoch sa konali doplňujúce voľby a voliči sa stali múdrejšími, nevolia len tak hocikoho. Pomocou katolíckej sociálnej náuky sme ukázali, že je potrebné brať ľudí na zodpovednosť.”

Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa v Nigérii intenzívne angažuje a prevádzkuje veľké množstvo projektov, ktoré siahajú od výstavby či rekonštrukcie infraštruktúry až po materiálnu podporu kňazov, seminaristov a iných pastoračných pracovníkov. V roku 2021 dostala krajina od ACN pomoc vo výške takmer dvoch miliónov eur.

Foto: ACN