Imran Masih bol krivo obvinený z bohorúhačstva a strávil vo väzení 11 rokov. „Okresný“ súd v Lahore oslobodil nevinného kresťana po takmer 70 odročeniach pojednávania.
Pakistanský kresťan Imran Masih včera opustil väzenie ako slobodný človek po ukončení súdneho procesu, ktorý sa ťahal 11 rokov a bol odročený takmer 70 krát. Muž, ktorý pochádza z mesta Faisalabad bol odsúdený na doživotie po tom, čo ho údajný očitý svedok v júli 2009 udal za to, že spálil knihy, ktoré obsahovali verše z Koránu.
Masih bol odsúdený na základe takzvaného bohorúhačského zákona, konkrétne číslo 295B a tiež 295A pakistanského trestného zákona, ktorý hovorí o urážke moslimského cítenia.
Jeho právnik Khalil Tahir Sandhu povedal v rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi len niekoľko minút po opustení súdnej siene: „Je nepochybne úžasné, že Imran bol oslobodený z týchto obvinení. Musím sa však znova spýtať kto je zodpovedný za to, že strávil viac ako 11 rokov za mrežami kvôli skutku, ktorý nikdy nespáchal.“
Obaja rodičia mu už zomreli
Právnik Sandhu tiež zdôraznil, že Imran Masih bol ešte teenager, keď bol obvinený z tohto skutku a podľa jeho slov obaja Imranovi rodičia „zomreli od smútku“ počas toho, ako bol vo väzení.
Ešte v júni 2020 Khalil Sandhu upozorňoval na vážne faktické nedostatky a protirečenia očitých svedkov. Tí tvrdili, že obvinený Imran Masih spálil knihy, ktoré obsahovali verše z Koránu, keď upratoval obchod, v ktorom pracoval v štvrti Hajveri v meste Faisalabad.
Medzi svedkami bol napríklad majiteľ susedného obchodu Hajji Liaquat Ali, ktorý sám poradil Masihovi, že knihu môže spáliť a následne ho udal.
Obhajca sa teda pýtal nie len to, ako svedkovia vedeli, že sa v knihách nachádzali verše z Koránu, ale požadoval aj dôkaz, že dotyční svedkovia dokážu čítať arabský text, v ktorom sa verše píšu. Navyše, ani tvrdenia o dátume a čase incidentu sa nezhodovali.
„V našej krajine sa často deje, že najprv uväznia obvineného človeka a až potom hľadajú dôkazy,“ komentoval prípad právnik, ktorý pravidelne zastupuje kresťanov pre súdmi. Ďalej skonštatoval, že veľa sudcov sa bojí reakcie sfanatizovaných davov, ktoré vyžadujú trestanie príslušníkov náboženských menšín.
Takýto dav sa totiž zbehol aj 1. júla 2009, keď sused Hajji Liaquat Ali začal na ulici kričať, že Imran spálil Korán. Dav chytil Imrana a jeho brata, odvliekol ich, zbil a polial ich olejom, aby ich zapálil. Verejnú popravu vtedy našťastie prerušila polícia.
Zákon, ktorý nechráni, ale ubližuje
Pakistanský zákon číslo 295 spôsobuje každoročne disproporčné množstvo obvinených kresťanov, napriek tomu, že obvinenia majú slabý základ. Za 30 rokov jeho platnosti bolo podľa pakistanskej Katolíckej národnej komisie pre spravodlivosť a mier obvinených 1 560 nevinných ľudí. Z nich 15 % bolo kresťanov napriek faktu, že v krajine tvoria 1,6 % menšinu.
Jeho odsek 295A hovorí o urážke moslimského cítenia, 295B nariaďuje doživotný trest za znesvätenie Koránu a 295C uvrhuje trest smrti za urážku proroka Mohameda. Od jeho vstupu do platnosti, zatiaľ nebol vykonaný žiadny trest smrti na základe odseku C, no zákon sa pravidelne zneužíva na vyhrážanie a odstránenie nepohodlných ľudí.
Na Slovensku známa Asia Bibi, ktorá sa napila z pohára určeného pre moslimské ženy a bola odsúdená na základe tohto odseku, strávila vo väzení viac ako 10 rokov.
Nadácia ACN podporuje v Pakistane prácu Centra pokoja, ktoré vzdeláva mladých v medzináboženskom dialógu, aby tak predchádzalo násiliu a diskriminácii. Ak Vám to situácia dovoľuje, pridajte sa k našej pomoci.
