Zápas o moc nad severoetiópskou provinciou Tigraj sa zmenil na krvavý konflikt. Boje navyše presiahli do susednej Eritrey, s ktorou Etiópia po desaťročí ozbrojeného konfliktu uzatvorila mier. Pozorovatelia varujú pred novou humanitárnou katastrofou v tejto časti Afriky. Podľa Agentúry OSN pre utečencov z Etiópie do susedného Sudánu už odišlo 11 000 ľudí. Tobiasovi Lehnerovi z pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi poskytol rozhovor princ Dr. Asfa-Wossen Asserate, prasynovec posledného etiópskeho cisára Hajilä Sillaseho. Hovorili spolu o súvislostiach súčasného konfliktu, ako i možnostiach mierového rozvoja krajiny. Princ Asserate prišiel do Nemecka roku 1974 ako politický utečenec; je konzultantom v otázkach Blízkeho východu a Afriky, politickým analytikom a autorom viacerých bestsellerov.

Princ Asserate, v tieni prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických sa z dlho tlejúceho etnického konfliktu v Etiópii stala vojenská konfrontácia. Ako sa mohlo stať, že situácia zašla tak ďaleko?

Za spor nesú vinu milície TPLF (Front ľudového oslobodenia Tigraja – pozn. red.), ktoré jednej noci začiatkom novembra zaútočili na vojenskú základňu etiópskeho severného velenia v Tigraji a zabili množstvo vojakov. Vyžadovalo si to reakciu – a to bol začiatok aktuálneho konfliktu.

Aké sú jeho príčiny?

Varujem pred týmto momentom už viac ako 30 rokov. Upozorňujem, že etnizácia politiky nás môže priviesť k etnickým čistkám. Momentálne sa to deje. Etiópia je jediným štátom na svete, ktorý sa nazýva etnická federácia. Za súčasnú katastrofu je zodpovedná ústava, ktorú Etiópčanom vnútili milície TPLF začiatkom 90. rokov 20. storočia. Túto ústavu apartheidu treba nahradiť novou, ktorá konečne zmení Etiópiu na demokratický federatívny štát, ako si to praje väčšina Etiópčanov už najmenej 50 rokov.

V konflikte teda nejde o ľud provincie Tigraj, ale o milície TPLF?

Áno, ide tu výlučne o milície TPLF, ktoré sú marxistickou skupinou a pred pádom železnej opony svoj vzor videli v albánskom režime. Názorovo sa skupina dodnes nezmenila. Tvrdou rukou vládla v Etiópii 27 rokov a presadzovala rasistické princípy. Pred dvomi rokmi však stratila moc v hlavnom meste. Jej stúpenci sa stiahli do domovskej provincie Tigraj, v ktorej podporovali všetko, čo bolo namierené proti etiópskemu štátu – aj vraždy kresťanov na juhu krajiny.

Pri natáčaní dokumentu
Ilustračné foto: Dokumentarista z Catholic Radio and Television Network v Etiópii. FOTO: Magdalena Wolnik / ACN

Etiópia je multietnickým štátom a obyvatelia Tigraja sú jednou z jeho približne 120 etnických skupín. Hrozí pri vzniknutom konflikte destabilizácia celej Etiópie vrátane okolitého regiónu?

Týmto spôsobom situáciu vykresľujú západné médiá, no ja ju vidím inak. Keď milície TPLF a ich spojenci stratia vplyv, bude porazený najväčší nepriateľ etiópskej únie. My Etiópčania potom budeme môcť spolunažívať v mieri tak, ako tisíce rokov predtým.

Ide v konflikte iba o etnické spory alebo súvisí aj s náboženstvom?

Súčasné boje nesúvisia s náboženstvom. V provincii Tigraj sa najviac obyvateľov z celej Etiópie hlási ku kresťanstvu. Predovšetkým Aksum (hlavné mesto Aksumskej ríše, z ktorej vznikla Etiópia – pozn. red.) možno považovať za základ etiópskej kultúry a civilizácie. Prvý kostol i prvá mešita v krajine boli postavené práve v Aksume.

Predsa však vieme o protikresťanských útokoch, na ktorých sa podieľali milície TPLF ako bojujúca strana. O čo presnejšie išlo?

Jeden z nich sa odohral v lete 2020 v oblasti, kde žijú Oromovia (najväčšie a prevažne moslimské etnikum v Etiópii – pozn. red.). Islamský front za oslobodenie Oromie (Islamic Front for the Liberation of Oromia) spolu s Frontom oslobodenia Oromie (OLF-Shene – Oromo Liberation Front) si cielene vybrali etiópskych pravoslávnych kresťanov a vyvraždili ich. Dnes už vieme, že obidve uvedené skupiny boli podporované milíciami TPLF finančne, politicky aj zbraňami. Milície TPLF pritom nemajú nič spoločné ani s etiópskou kultúrou, ani s náboženstvom – pokladajú ich za prejavy spiatočníctva.

Kaplnka v dedine kmeňa Gumuz
Ilustračné foto: Kaplnka v dedine kmeňa Gumuz. Tieto kaplnky z hliny a z dreva sa dnes už rozpadajú. FOTO: Magdalena Wolnik / ACN

Predseda vlády Abiy Ahmend, ktorý sám patrí k etniku Oromov, bol považovaný za nositeľa nádeje. Za podpísanie mierovej dohody s Eritreou mu dokonca udelili Nobelovu cenu za mier. Zlyhal teraz pri riešení etnického napätia vo vlastnej krajine?

Nie. Abiy Ahmed robí to, čo je nevyhnutné: chráni integritu a suverenitu Etiópie. Je to jeho úloha. Právom každého štátu je totiž zabezpečiť svoju územnú celistvosť a národnú zvrchovanosť všetkými prostriedkami.

Konflikt zasahuje až do Eritrey. Z provincie Tigraj na jej územie vystrelili rakety, čo potvrdili aj milície TPLF. Bude to mať následky na mierový proces medzi Etiópiou a Eritreou?

Etiópia a Eritrea bojujú proti milíciám TPLF spoločne. Kto by si to bol pomyslel?! Staré problémy medzi Etiópiou a Eritreou sú vyriešené a uzavretý mier stále platí.

Väčšina Etiópčanov sú kresťania a vaša krajina patrí medzi najstaršie kresťanské národy na svete. Akú úlohu by mali v tomto konflikte zastávať kresťanské cirkvi?

Keď boli v lete 2020 zavraždené tisíce etiópskych kresťanov, osobitne to odsúdili pravoslávne cirkvi v Európe. Západné cirkvi boli zdržanlivé. Veľmi dúfam, že sa ich predstavitelia nesprávajú rovnako ako západné svetské vlády, ktoré voči Afrike praktizujú tzv. reálpolitiku a padajú na kolená pred autoritárskymi režimami. To nesmie byť cesta kresťanských cirkví. Namiesto toho musia všade tam, kde sa nedodržiavajú Kristove zákony, nahlas hovoriť – mali by kritizovať situáciu a pomáhať, ako je to možné.

Počas týchto Vianoc nadácia ACN pomáha kresťanom v Etiópii postaviť si kaplnky z tehál. Okrem toho sú ťažiskom vzdelávanie a formácia kňazov i rehoľníkov, školenia katechétov, ako aj pastoračné programy vo farnostiach, ktoré sú zamerané hlavne na pastoráciu mladých.