Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej cirkvi vyjadruje znepokojenie po stupňujúcich sa útokoch na kresťanov po celom svete: „Po brutálnych bombových útokoch spáchaných v kostoloch a hoteloch na Srí Lanke ráno na Veľkonočnú nedeľu, je rok 2019 už teraz pre kresťanov jedným z najkrvavejších,” vyhlásil výkonný riaditeľ ACN Thomas Heine-Geldern.

Len počas prvých štyroch mesiacov tohto roka nadácia ACN, ktorá pomáha trpiacim a prenasledovaným kresťanom vo viac ako 140 krajinách sveta, zaregistrovala a informovala o nasledujúcich protináboženských útokoch:

  • útoky islamistických milícií Séléka na katolícku misijnú stanicu v diecéze Bangassou v Stredoafrickej republike na prelome Nového roka, počas ktorých 12 ľudí zahynulo a okolo 20.000 pred násilím z regiónu utieklo
  • útok Islamistov koncom januára na katedrálu Jolo na juhu Filipín, ktorého smutnou bilanciou bolo 20 mŕtvych a 90 zranených
  • útoky pastierov prevažne moslimského kmeňa Fulbov na kresťanské dediny v nigérijskom štáte Kaduna v polovici marca, výsledkom ktorých bol 130 mŕtvych,
  • útoky extrémistických hinduistických nacionalistov na katolícku školu v Indickom štáte Tamilnád na konci marca, ktoré boli cielene namierené proti rehoľnému spoločenstvu sestier, pracujúcich v tejto miestnej škole.

Kresťania obeťami globálneho vývoja

„Teroristické útoky na Srí Lanke možno považovať za krvavé vyvrcholenie trendu, trvajúceho niekoľko rokov. Prenasledovanie kresťanov nepozná hranice a nepozná ani prestávky, a to ani počas najsvätejších dní kresťanského kalendára.  Nemá zľutovanie ani s nevinnými ľuďmi, ktorí sa stávajú obetnými baránkami a obeťami tohto globálneho vývoja,” vysvetľuje Heine-Geldern.

K zodpovednosti za teroristické útoky na Srí Lanke sa nakoniec prihlásil Islamský štát. Bezpečnostné orgány predpokladajú, že bombové útoky mohli byť zorganizované ako odveta za masaker v meste Christchurch na Novom Zélande, kde v polovici marca tohto roku 28-ročný muž zastrelil v dvoch mešitách 49 ľudí.

Nadácia ACN poukazuje aj na pretrvávajúcu islamskú hrozbu na Blízkom východe, rovnako ako aj na násilie, ktoré proti kresťanom pácha teroristická skupina Boko Haram na severe Nigérie. „Tvrdiť, že vojenskou porážkou Islamského štátu prišlo k jeho definitívnemu zničeniu, je omyl, ktorý sa nám môže vypomstiť. Stále žije ideológia Islamského štátu, ako aj jeho podporovatelia, ktorých bunky sú živé a navzájom medzi sebou komunikujú. Naši projektoví partneri na Blízkom východe majú preto veľké obavy a zostávajú extrémne obozretní,” upozorňuje Heine-Geldern.

Viera ako politická zbraň, používaná na spustenie chaosu v jednotlivých krajinách

V poslednom čase má nadácia ACN stále väčšie obavy aj o situáciu vo viacerých krajinách Južnej Ameriky ako Mexiko, Nikaragua a Venezuela. Následkom politických nepokojov sa v nich množia útoky a agresia voči biskupom a kňazom. „Tieto útoky vychádzajú z politickej ideológie a obviňovania Cirkvi z neoprávneného zasahovania do politiky, keďže tá okrem starostlivosti o ľudí ich vyzýva, aby sa nepoddávali autoritatívnym režimom a bojovali proti korupcii. Preto sa Cirkev stáva terčom agresie a násilných útokov,” hovorí Heine-Geldern.

V mnohých častiach sveta býva náboženstvo použité ako politická zbraň na destabilizáciu krajín a vrhnutie ich do chaosu. A toto hrozí aj na Srí Lanke. Cirkev sa tam teraz v maximálnej miere snaží zabrániť tomu, aby utrpenie spôsobené násilím neuvrhlo ľudí do špirály  nenávisti. „Spoločenská a sociálna stabilita každej krajiny závisí vo veľkej miere od pokojného spolunažívania ľudí rozličných náboženstiev. O toto porozumenie sa Cirkev s podporou ACN usiluje cez rozličné iniciatívy a projekty,“ zdôrazňuje Heine-Geldern.

Útoky proti kresťanom v mnohých krajinách len zriedkakedy pútajú pozornosť verejnosti a médií. Aj preto sa napríklad o ťažkej a často životunebezpečnej situácii kresťanskej menšiny v Pakistane medzinárodná verejnosť začala zaujímať až prostredníctvom osudu kresťanky Asie Bibi, odsúdenej za údajné rúhanie pôvodne na trest smrti a až po viac ako ôsmich rokoch oslobodenej v poslednej inštancii rozhodnutím odvolacieho súdu. Nadácia ACN, spolu s ostatnými organizáciami bojovala roky za jej prepustenie. Napriek tomu osud Asie Bibi zostáva aj naďalej nejasný.

Náboženský a politický extrémizmus: hlavné príčiny prenasledovania

Extrémistický islamizmus, radikálny nacionalizmus a autoritatívne ideológie zostávajú hlavnými príčinami prenasledovania tak kresťanov, ako aj ďalších náboženských menšín. Toto vyplýva aj zo záverov Správy ACN o náboženskej slobode vo svete, ktorej najnovšie vydanie bolo prezentované v novembri 2018 a ktorá mapuje situácie v 196 krajinách sveta. “S veľkým znepokojením a poľutovaním pozorujeme, že žiadna zo spomenutých troch tendencií sa nezmenšuje. Práve naopak.  Aktuálny vývoj môžeme pozorovať aj vo viacerých afrických krajinách, ako Burkina Faso, Nigéria či Benin, kde sme zaznamenali dramatické zvýšenie agresie a násilia proti misijným staniciam, kňazom a rehoľným sestrám,” poznamenáva Heine-Geldern.

Podľa Heine-Gelderna musíme tomuto znepokojujúcemu vývoju čeliť spoločne a ho aj pomenovať. „Je povinnosťou národných vlád a tiež Organizácie spojených národov usilovať sa o mier, byť garantom náboženskej slobody a predchádzať nábožensky motivovaným útokom,” hovorí Heine-Geldern. Zo strany Cirkvi, podľa Heine-Gelderna, musíme dať prenasledovaným kresťanom hlas, tvár a stáť pri nich prostredníctvom našich modlitieb a konkrétnej pomoci. O toto sa ACN zasadzuje už 70 rokov. V kontexte rastúceho násilia voči kresťanom je táto misia hodná každej námahy a podpory.