Svetový deň utečencov: prenasledovanie spôsobuje hladomor, milióny ľudí v západnej Afrike potrebujú pomoc

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi odhaduje, že v súčasnosti je v 12 afrických krajinách, ktoré podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete zažívajú extrémne náboženské prenasledovanie, vysídlených vyše 15 mil. ľudí. Rozsiahle poľnohospodárske oblasti sa vyľudňujú – obyvateľstvo uteká pred ziskuchtivými žoldniermi, ktorých k násiliu podnecujú extrémistickí kazatelia a vyzbrojujú ich nadnárodné teroristické skupiny.V rozhovore o tom hovorí Mark von Riedemann, koordinátor pre medzinárodnú komunikáciu nadácie ACN.

OSN vyhlásila 20. jún za Svetový deň utečencov. Podľa nedávno zverejnenej Správy o stave náboženskej slobody vo svete vzbudzujú najväčšie obavy islamistický extrémizmus a vnútorné vysídlenie afrického obyvateľstva. Existuje zjavná súvislosť medzi týmito dvomi problémami?

Podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú ACN zverejnila v apríli 2021, sa so závažnými formami prenasledovania stretávajú náboženské skupiny v 26 krajinách sveta. Takmer 50 % z nich (12 krajín) sa nachádza v Afrike. Hoci tu pôsobí viacero faktorov, veľké znepokojenie vyvoláva mimoriadny nárast miestnych aj nadnárodných džihádistických skupín, systematicky prenasledujúcich všetkých – moslimov i kresťanov –, ktorí neprijímajú ich extrémnu islamistickú ideológiu. Zo správy Afrického centra strategických štúdií z januára 2021 vyplýva, že roku 2020 vzrástlo násilie militantných islamistických skupín na území afrického kontinentu o 43 %. Takmer 5 000 ohlásených incidentov zapríčinených týmito skupinami predstavuje rekordnú úroveň násilia. Obyvateľstvo pred ním uteká buď v rámci domovskej krajiny, alebo do susedných štátov. Napríklad v provincii Cabo Delgado v Mozambiku roku 2020 stúpol výskyt násilných činov spáchaných islamistickými extrémistami o 129 %; viac ako tri štvrtiny útokov pritom smerovali proti civilnému obyvateľstvu. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) je v dôsledku podobných konfliktov v mozambických provinciách Cabo Delgado, Niassa, Nampula, Zambezia a Sofala vyše 730 000 vysídlencov a v krajine narastá neistota.

Kto tvorí džihádistické skupiny?

Vo väčšine prípadov sú to žoldnieri, ktorým ide najmä o zisk, a miestni bojovníci s vlastnými záujmami. K násiliu ich podnecujú extrémistickí kazatelia a zbrane dostávajú od nadnárodných teroristických skupín. Útočia na orgány štátnej moci, armádu a políciu, ale aj na civilistov vrátane popredných predstaviteľov dedín, miestnych učiteľov (vyhrážajú sa im pre sekulárny obsah vzdelávania), umiernených moslimov a kresťanských veriacich. Často ide o nepredstaviteľné násilie. Napríklad v provincii Cabo Delgado na severe Mozambiku začiatkom novembra 2020 sťali islamistickí militanti mačetami 15 chlapcov a 5 mužov počas iniciačného rituálu dospievajúcich. Tento masaker nasledoval po masovom útoku v apríli 2020, pri ktorom zrejme zomrelo až 52 mužov, ktorí sa odmietli pridať k džihádistom. Viete si zaiste predstaviť, že takéto brutálne násilie a neistota nútia k úteku celé skupiny obyvateľstva.

Koľko je na svete vnútorne vysídlených osôb? Ako ACN vníma vzťah medzi náboženským prenasledovaním a vnútorným vysídlením?

Na základe údajov Monitorovacieho centra pre vnútorné vysídlenie (IDMC) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) nadácia ACN odhaduje, že v súčasnosti je vnútorne vysídlených vyše 15 mil. ľudí. Väčšina z nich sa nachádza v tých 12 afrických krajinách, ktoré ACN označila za krajiny so závažnými formami náboženského prenasledovania. Spoločenské, ekonomické, politické a náboženské dôsledky vysídľovania však zasiahnu nielen Afriku, ale aj celé medzinárodné spoločenstvo – ak nič nepodnikneme, situácia sa ešte zhorší.

Čo považujete za najvážnejšie dôsledky tohto prenasledovania a teroru?

Bezprostredným dôsledkom je hladomor. Podľa OSN tvorí 30,5 % ekonomiky západnej Afriky poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečuje živobytie pre 70 až 80 % populácie. Väčšinu vnútorne vysídlených osôb tvoria ľudia z vidieckych komunít, teda roľníci, ktorých vyhnali útoky islamistických militantov a teroristických skupín z ich pôdy. Násilie nemá za následok iba ničenie infraštruktúry, stratu dobytka a odchod roľníkov z fariem, ale i závažnú skutočnosť, že roľníci sa pre neistú situáciu nemôžu vrátiť späť, aby úrodu pozbierali. Keď k tomu pridáme nárast cien potravín, ktorý zapríčinila pandémia koronavírusu, mnohým z týchto krajín hrozí v blízkej budúcnosti hladomor vyvolaný človekom. Africké centrum strategických štúdií uviedlo, že iba v Mali a Burkine Faso spôsobilo extrémistické násilie nárast potravinovej neistoty u viac než 3 mil. ľudí.

Aké to bude mať dlhodobé dôsledky? A ako sa to odrazí na náboženskej slobode?

Ak sa situáciou nebudeme zaoberať, cykly násilia, vysídľovania a hladomoru sa budú stupňovať, čo sa z dlhodobého hľadiska prejaví prehlbujúcimi sa vnútrospoločenskými rozpormi, ekonomickým úpadkom, politickou nestabilitou a zničením tradičného náboženského pluralizmu v regióne. Týka sa to predovšetkým oblastí, v ktorých moslimovia a kresťania žijú vedľa seba. Hoci sú dnes obe skupiny rovnako obeťami extrémistického násilia, s rastúcou islamistickou radikalizáciou sa terčom teroristov čoraz častejšie stávajú kresťania a z územia sa tak vytráca náboženský pluralizmus a harmónia. Mladí ľudia, frustrovaní chudobou, sa stávajú ľahkou korisťou extrémistov, ktorí im pri náboroch sľubujú bohatstvo a moc. Toto bude predlžovať súčasnú krízu. Napokon kombinácia všetkých faktorov prinúti medzinárodné spoločenstvo zareagovať, a to najmä vo vlastnom záujme – situácia totiž bude mať vplyv nielen na migráciu v rámci afrického kontinentu, ale aj na medzinárodnú migráciu. Zostáva len dúfať, že už nebude príliš neskoro na to, aby miestne obyvateľstvo bolo schopné obnoviť trvalý mier.

Ktorých krajín sa opísaná situácia týka najviac?

Hoci je podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) najhoršia situácia v Konžskej demokratickej republike, kde je momentálne potravinovou neistotou zasiahnutých 22 mil. ľudí (je to najvyššie číslo na svete), veľké obavy s ohľadom na extrémne násilie a rapídny nárast vnútorného vysídlenia vzbudzuje Burkina Faso. V tomto štáte ide o najrýchlejšie rastúcu krízu masového vysídlenia osôb: v priebehu uplynulých 2 rokov svoje domovy opustil viac ako 1 mil. ľudí. Medzi januárom 2020 a januárom 2021 stúpol počet ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc na 3,5 mil., čo predstavuje ročný nárast o 60 %.