Svätý Valentín patrí medzi najznámejšie mená kresťanských dejín, no jeho skutočný príbeh býva často prekrytý červenými srdiečkami, kvetmi a romantickými pohľadnicami.

Svätý Valentín, ktorého si Cirkev pripomína 14. februára, bol podľa starobylej tradície predovšetkým mučeník pre Krista – človek, ktorý vydal svedectvo viery až do smrti. Jeho príbeh je nám vzorom nekonečnej lásky k Bohu.

Svätý Valentín: čo o ňom vieme?

Odpoveď na otázku, kým svätý Valentín bol, nie je až taká jednoduchá. Staré martyrológiá poznajú viac než jedného mučeníka menom Valentín. Historicky najdôveryhodnejšia tradícia hovorí o Valentínovi ako o biskupovi z Interamny, dnešného talianskeho Terni. Podľa tradície bol tretím biskupom mesta Terni. Za biskupa ho mal v roku 197 vysvätiť sv. Felicián z Foligna. Pred ním stáli na čele tamojšej cirkvi sv. Pellegrinus a sv. Antimus, brat svätých Kozmu a Damiána.

Tradícia predstavuje Valentína ako pastiera Cirkvi, ktorý si získal úctu svojím svätým životom, dobrotou, miernosťou a horlivou službou. Spájali sa s ním aj zázraky, vďaka ktorým sa jeho povesť šírila ďaleko za hranice jeho mesta.

Jedno z rozprávaní hovorí o rímskom rečníkovi menom Kratonus, ktorý sa na Valentína obrátil s prosbou o pomoc pre svojho dlhodobo chorého syna. Valentín prišiel do Ríma a chlapca uzdravil. Táto udalosť zasiahla celú rodinu natoľko, že prijala krst. Uzdravený chlapec sa potom venoval štúdiu gréčtiny a latinčiny spolu s Prokulom, Efebom a Apolóniom.

Za vlády cisára Aureliána bol Valentín pre svoju vieru a privádzanie ľudí ku Kristovi uväznený a odsúdený na smrť. Podľa tradície ho sťali 14. februára roku 273 v Ríme. Jeho telo následne previezli do Terni traja spomínaní učeníci – Prokulus, Efebus a Apolónius. Aj ich však pre tento skutok postihla smrť.

Bazilika svätého Valentína v Terni

Úcta k svätému Valentínovi

Úcta k svätému Valentínovi v Terni zostala živá aj o mnoho storočí neskôr. V roku 1605 dal biskup Giovanni Antonio Onorati na podnet pápeža Pavla V. preskúmať jeho pozostatky. V tom období sa aj v Ríme venovala veľká pozornosť overovaniu starobylých relikvií a svätoúcte, aby bolo možné jasnejšie potvrdiť, ktorých svätých možno v Cirkvi verejne uctievať.

Pozostatky svätého Valentína boli nájdené pomerne rýchlo. Nachádzali sa v zapečatenej rakve z neopracovaného mramoru. Keďže hlava bola oddelená od tela, nález sa považoval za potvrdenie tradície, podľa ktorej Valentín zomrel sťatím.

Relikvie boli najskôr prenesené do katedrály, no obyvatelia Terni s tým neboli spokojní. Želali si, aby telo svätca zostalo na mieste, kde odpočívalo. Preto padlo rozhodnutie vybudovať nad jeho hrobom baziliku. Stavebné práce sa začali v roku 1606 a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1609, prišli na toto miesto karmelitáni.

Slávnostné prenesenie tela svätého Valentína do novej baziliky sa uskutočnilo v roku 1618. V roku 1625 baziliku navštívil arcivojvoda Leopold Rakúsky, ktorý daroval nový mramorový oltár. Dokončený bol v roku 1632. Za hlavným oltárom sa dodnes nachádza ďalší oltár, postavený priamo nad miestom, ktoré sa spája s Valentínovým hrobom.

Lebka svätého Valentína sa ako relikvia uchováva v rímskom kostole Santa Maria in Cosmedin

Legendy o svätom Valentínovi

So sviatkom svätého Valentína sa viaže viacero vysvetlení a legiend. Jedna z nich ho spája so starými pohanskými oslavami, ktoré Gréci a Rimania slávili okolo polovice februára. Tieto slávnosti pôvodne súviseli s očistou po bojoch, no postupne nadobudli neviazaný a mravne problematický charakter. Zasahovali proti nim už svetské aj cirkevné autority – medzi nimi Augustus a neskôr pápež Gelázius, ktorý ich v roku 494 zakázal.

Podľa tejto tradície Cirkev nahradila pohanské zvyky kresťanským obsahom. Keďže sviatok svätého Valentína pripadá na 14. február, teda deň pred týmito starými oslavami, začal byť Valentín vnímaný ako ochranca snúbencov a zaľúbených.

Iné vysvetlenie hľadá pôvod valentínskeho sviatku v stredoveku, najmä v Anglicku a Francúzsku. V tom čase sa verilo, že práve v polovici februára si vtáky začínajú vyberať svoj pár. Aj preto sa 14. február postupne spájal s láskou, dvorením a vzájomnou náklonnosťou. Na tento zvyk odkazuje aj viacero zdrojov stredovekej literatúry.

K svätému Valentínovi sa viaže aj milá legenda o kvetoch. Podľa nej mal rád ruže a iné voňavé kvety, ktoré dával snúbencom spolu so želaním šťastného spoločného života. Aj preto sa v ľudovej tradícii stal patrónom snúbencov a mladomanželov.

Relikviár pod oltárom v bazilike v Terni

Posolstvo svätého Valentína

Kresťanský význam sviatku svätého Valentína siaha hlbšie než len k romantickej náklonnosti. Valentín nám pripomína lásku medzi Bohom a človekom, ktorý bol stvorený na Boží obraz. Pravá láska prináša pokoj, vernosť a jednotu. Je ochotná obetovať sa a dať za milovaného aj život. Svedkom takejto lásky sa stal aj svätý Valentín, keď položil svoj život za lásku ku Kristovi. Aj dnes zažívajú mnohí kresťania útlak, prenasledovanie a niekedy aj hrozbu smrti pre svoju vieru, podobne ako biskup Valentín a jeho súčasníci. 

Hoci je dnes sviatok svätého Valentína známy najmä ako deň zaľúbených, jeho odkaz nás pozýva inšpirovať sa pohľadom na lásku ako na obetu, dar a vernosť.

 

Tímea Garcia

Foto: Wikipedia, Canva/Getty Images, Turismo Comune Terni

Zdroje:

Životopisy svätých

Vatican News