Predstavitelia pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi navštívili v uplynulých dňoch dve západné cirkevné jurisdikcie na Ukrajine. Podľa oficiálnych odhadov prišlo do západných častí krajiny už viac ako 7 miliónov ľudí. Cirkevné zariadenia v diecézach Ľvov a Ivano-Frankivsk už celé týždne prichyľujú a slúžia veľkému množstvu vysídlencov.

Delegáciu tvorili Marco Mencaglia, vedúci projektov ACN pre východnú Európu, Magda Kaczmarek, projektová manažérka ACN pre Ukrajinu a sestra Karolina Mordaka OP, spolupracovníčka poľskej kancelárie ACN, ktorá sedem rokov slúžila na Ukrajine ako misionárka.

Cherson, Odesa, Kramatorsk i Záporožie… Veľké množstvo ľudí, ktorí prišli z obliehaných oblastí, ostáva dlhodobo traumatizovaných. Mnohí, vrátane detí, dodnes od svojho príchodu nie sú schopní hovoriť o svojich skúsenostiach. Podľa predstaviteľov ACN je o to dôležitejšie poskytovať vysídlencom bezpečný priestor, aspoň zatiaľ – ide totiž o veľmi hlboké traumy a bude potrebnej veľa terapeutickej pomoci. V cirkevných zariadeniach však mnohí z nich nachádzajú úľavu aj v Bohu.

Cirkev poskytuje lôžka a stravu, ľudia však objavujú aj vieru

Podľa slov Marca Mencaglia zažívajú mnohí vysídlenci na Ukrajine, ktorí nájdu útočisko v cirkevných zariadeniach, okrem materiálnej pomoci aj prvý osobný kontakt s katolíckou Cirkvou. Sestra Karolina potvrdzuje: “Počas našej návštevy za mnou prišli mladí ľudia, ktorí hovorili, že sú pokrstení ateisti, ktorí nič o svojej viere nevedia. Pozvali ma modliť sa s nimi. Iní sa pridávajú na sväté omše, mnohí chodia na spovede a snažia sa zúčastňovať aj modlitieb.” Nájdu sa dokonca i takí, ktorí sa rozhodli prijať sviatosť krstu a už chodia na prípravu.

Všetci ukrajinskí kňazi, biskupi a rehoľníci ostali na Ukrajine, aby mohli slúžiť ľuďom. Niektorí sa kvôli veľkému nebezpečenstvu presunuli na západ krajiny, neprekročili však hranice a ostávajú pri ľuďoch. Božiu tvár ukazujú mnohými spôsobmi.

Vo svojich kláštoroch a domoch urobili miesto stovkám ľudí. Mnohí seminaristi sa vrátili do rodných domov, aby uvoľnili kapacity cirkevných budov a v štúdiu pokračujú online. Tí, ktorí ostali v seminároch, sa striedajú v službe svojim krajanom. Dokonca aj sestry benediktínky, ktoré pred vojnou žili v prísnej klauzúre, zo dňa na deň otvorili všetky svoje priestory utečencom.

Znovunájdená jednota

“Ľudia sa nepýtajú odkiaľ si, alebo akým jazykom hovoríš. Pýtajú sa ako ti môžu pomôcť, čo by si potreboval,” hovorí sestra Karolina. Táto skutočnosť ju milo prekvapila. Ešte pred pár rokmi totiž videla, že niektoré rozdiely bolo pre Ukrajincov náročné prekonať.

Magda Kaczmarek túto skúsenosť potvrdzuje. Podľa nej dnes Ukrajinci, ktorí sa stretli na úteku, už vôbec nehľadia na jazyk ani na vierovyznanie. Hovoria si: “Ak nevieš dobre po ukrajinsky, budeme sa modliť po rusky.” Nevraživosť sa vytratila.

Podľa vladyku Svjatoslava Ševčuka, s ktorým mala naša delegácia príležitosť sa zhovárať, je práve jednota najväčšou motiváciou pre obyvateľov Ukrajiny – a to nielen tá vnútorná, ale i medzinárodná a medzidenominačná. Preto je veľmi vďačný aj za pomoc od nadácie ACN. Vníma v nej jednotu Kristovej Cirkvi a zdôraznil, že bude ešte dlho potrebná.

Ševčuk tiež potvrdil, že v súčasnosti je dôležitejšie posielať na Ukrajinu finančné dary a nie materiálne. Pre oslabenú ukrajinskú ekonomiku je totiž teraz kľúčové, aby obchod fungoval – a aby sa využívali najmä lokálne služby a produkty. Ukrajinské banky sú stále funkčné a efektívna je aj spolupráca s miestnymi dodávateľmi.

Ďalšia návšteva ACN na Ukrajine sa uskutoční po Veľkej noci – delegácia pôjde aj do nedávno oslobodených oblastí.

 

→ Zbierka na okamžitú pomoc pre diecézy, rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.

→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):

SK09 0900 0000 0051 2133 9396

 

Foto: ACN