Úvodná fotografia: Otec Grzegorz Draus privítal utečencov na ľvovskej hlavnej stanici
“Ľvov je zatiaľ menej nebezpečné mesto ako iné. Sú tu varovania pred leteckými útokmi, ale vďaka Bohu nedošlo k žiadnemu bombardovaniu. Prijímame utečencov, ktorí sú na ceste k hraniciam,” hovorí pre ACN otec Grzegorz Draus z farnosti Sv. Jána Pavla II. v západoukrajinskom meste Ľvov. Táto farnosť je pre mnohých oázou na ceste do Poľska.
“Prví utečenci prišli na druhý deň vojny, v piatok. Od piatku do nedele prišlo 60 ľudí, z toho 35 detí,” opisuje otec Grzegorz. Na fare je oficiálne len jedna izba pre hostí. Ako nás informoval otec Draus, ubytovanie zorganizovali vo všetkých voľných izbách. Farníci pomáhajú a prinášajú matrace, posteľnú bielizeň a potraviny.
Ľudia prichádzali z Kyjeva, Žytomyru, Záporožia, Peršotravenska pri Mykolajive, Kamjanského, Krivého Rihu a mnohých ďalších miest. “Prichádzajú vyčerpaní a veľmi vystrašení. Cesta cez Ukrajinu teraz trvá dlho, cesty sú preplnené a je na nich veľa checkpointov. Osemčlenná rodina, ktorá dnes v noci pricestovala z Mykolajivskej oblasti (asi 800 km), bola na ceste tri dni.”
Väčšina z nich po jednom alebo dvoch dňoch pokračovala k hraniciam, niektorí do Zakarpatska. “Vedia, že budú stáť na hraniciach ešte ďalšie dva dni,” dodáva otec Draus. Jeho farnosť pokrýva južnú časť Ľvova a samotný kostol sa nachádza na hranici mesta, na hlavnej ceste smerom na juh. “Je ťažké dostať sa ďalej, pretože na cestách sú checkpointy, na ktorých sú cestujúci kontrolovaní, aby sa mesto chránilo pred sabotérmi,” hovorí pre ACN.
Farnosť pomáha organizovať aj ďalšie záchytné centrá pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou. “Darovali sme prikrývky a matrace jednej rodine z farnosti. Organizuje pomoc vo svojom rodnom meste, pred hraničným priechodom Šehyni / Medyka pre tých, ktorí idú pešo a čakajú v 37-kilometrovom rade na hraniciach,” hovorí kňaz.
Keďže v Dome Jána Pavla II. prebiehajú kurzy pre deti s autizmom, obrátili sa na nich tri rodiny z Kyjeva s autistickými deťmi. “Ak Boh dá, prídu a zostanú s nami a učitelia ich budú učiť,” dúfa otec Draus.
Ľudia merajú vojnu v dňoch: v prvý deň vojny, na tretí deň vojny…. “Dni sa mi vlečú veľmi pomaly, zdá sa mi, akoby trvali celé mesiace,” hovorí otec Grzegorz.
V nedeľu prišlo na bohoslužbu menej ľudí ako zvyčajne, len pätina veriacich, pretože mnohí sa vyhýbajú odchodu z domu. Uprostred útrap však kňaz zažil znamenia jednoty vo viere: “Od soboty večera do nedele večera na fare prenocovali baptisti a evanjelikálni kresťania (letničiari) z Kyjeva, Žytomyra a Záporožia. Všetci boli na svätej omši, zdieľali s nami svoje skúsenosti,” dodáva. “Nevidím, že by vojna oslabila vieru, skôr naopak. Tí, ktorí prišli na bohoslužbu, vrátane viac ako dvadsiatich detí, zostali dlhšie a modlili sa spoločne. Boh je tu a pomáha.”
→ Zbierka na okamžitú pomoc pre rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.
→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):
SK09 0900 0000 0051 2133 9396
Foto: ACN
