Marco Mencaglia je rok a pol referentom zodpovedným za projekty pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v Gruzínsku. V októbri 2021 sa mu napriek pandémii podarilo prvýkrát túto krajinu navštíviť. Kira von Bock-Iwaniuková sa s ním porozprávala o tamojšej situácii Katolíckej cirkvi.
Aký bol váš prvý dojem z Gruzínska?
Pre pandémiu bola návšteva ACN do poslednej chvíle neistá – počty nakazených v krajine boli na začiatku septembra veľmi vysoké. Keď konečne klesli, mohli sme vycestovať. Žiaľ, významné cirkevné podujatia boli s ohľadom na protiepidemické opatrenia odložené. Gruzínsko je krajina so silne zakorenenou identitou, no je otvorená a pohostinná.
V histórii tvorila priesečník národov a kultúr Východu a Západu a zdá sa, že toto jej medzinárodné poslanie zostáva zachované. Religiozita je súčasťou gruzínskej kultúry, nezničila ju ani dlhá sovietska éra. Počas našej cesty sme počuli mnoho správ o tom, ako sa viera udržiavala v skrytosti vo vidieckych oblastiach, a to aj bez oficiálnej prítomnosti Cirkvi.
Ako hodnotíte súčasnú politickú situáciu v krajine? Cítiť stále dôsledky vojenskej konfrontácie s Ruskom?
Gruzínsko, ktoré má 4 mil. obyvateľov a dlhú spoločnú hranicu s Ruskom, od vojny roku 2008 oficiálne prerušilo diplomatické vzťahy s touto susednou krajinou. Napätie v krajine teraz vzniká na základe silného hospodárskeho a politického tlaku, ktorý vyvíja Rusko, na jednej strane a záujmu krajiny o výraznejšiu európsku integráciu na druhej strane. Súčasná opozícia ostro kritizuje kroky vlády, ktorá získala moc ešte roku 2012, pretože voči Moskve vystupuje príliš zmierlivo.
Aj počas našej návštevy v Tbilisi vzrástlo napätie – protestovalo sa proti uväzneniu exprezidenta Saakašviliho. Priebeh protestov bol, našťastie, pokojný. Bývalý prezident sa orientoval prozápadne; pri návrate do krajiny bol zatknutý a uväznený za zločiny spáchané počas svojho funkčného obdobia. Demonštranti požadovali oslobodenie exprezidenta a nové voľby.
Katolícka cirkev v Gruzínsku predstavuje približne 1 % obyvateľstva. Ako vidíte jej šance na prežitie?
Katolícka cirkev pracuje v Gruzínsku v mimoriadne ťažkých podmienkach. U mnohých veriacich Pravoslávnej cirkvi, do ktorej patrí veľká časť obyvateľstva (asi 85 %), sa náboženská a národná identita prekrývajú. Rozšírená predstava, že dobrý Gruzínec musí byť pravoslávny, vedie pri katolíkoch de facto k ťažkostiam v prežívaní viery.
Na rozdiel od mnohých iných pravoslávnych cirkví cirkev v Gruzínsku neuznáva katolícky krst ani manželstvo. Konfesijne zmiešané páry sú preto nútené rozhodnúť sa pre jednu konfesiu. Katolícki manželskí partneri sa ocitajú pod silným tlakom novej rodiny – žiada ich, aby konvertovali. Viaceré katolícke kostoly, ktoré v sovietskej ére využívali pravoslávni, neboli nikdy vrátené a v tomto ohľade neexistuje ani žiadny dialóg.
Katolícka cirkev reaguje na tento nepriateľský postoj tak, že sa vyhýba konfrontácii a usiluje sa čo najviac podporovať dialóg a vzájomné porozumenie. No na podporu dialógu je potrebné udržiavať živú, nielen symbolickú prítomnosť Katolíckej cirkvi v spoločenstvách. Počas našej cesty sme boli svedkami obdivuhodného misionárskeho ducha rehoľníkov, rehoľníc a laikov, gruzínskych i negruzínskych, ktorí veriacim slúžili verne uprostred mnohých ťažkostí a napriek svojim nie vždy dobrým skúsenostiam či pocitom úplnej izolácie.
Kňazská vysviacka mladého Gruzínca počas návštevy ACN bola v tejto súvislosti znamením nádeje pre malé Pánovo stádo v Gruzínsku. Nový kňaz, farár Beqa, je šiestym gruzínskym kňazom vysväteným po rozpade Sovietskeho zväzu.
V krajine je až 60 % nezamestnanosť a všadeprítomná chudoba. Bude Katolícka cirkev schopná nejako reagovať na túto situáciu, prípadne dokáže v nej zohrať zásadnejšiu úlohu?
Katolícka cirkev v Gruzínsku predstavuje skutočne nepočetnú menšinu. Napriek tomu je jej prítomnosť v krajine už od prvých rokov po rozpade Sovietskeho zväzu veľmi významná, a to predovšetkým na sociálnej úrovni. Existuje veľké množstvo projektov, ktoré misionári realizujú v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a pomoci chudobným.
Katolícka cirkev s nimi začínala prakticky od nuly, v náročnom prostredí s malými možnosťami a obmedzeným počtom ľudí. Ovocie takmer 30-ročnej práce v sociálnej oblasti je však veľmi zreteľné a my sme ho v priebehu našej návštevy tiež oceňovali. Ide napríklad o rôznorodé aktivity charity, zdravotnú starostlivosť zo strany kamiliánskych otcov a sestier v Tbilisi a Gori, činnosť katolíckej univerzity v Tbilisi, Centra pomoci rodinám v Kutaisi alebo Centra pre zdravotne postihnuté deti Talita Kum v Achalciche.
Môžete na záver opísať, ktoré stretnutie na Vás najviac zapôsobilo?
Mohol by som uviesť viaceré príklady misionárskeho ducha, ktorý oduševňuje malé miestne cirkvi v Gruzínsku a Arménsku, aktívne a živé uprostred toľkých ťažkostí. Spomeniem Mons. Pasotta, najprv misionára, teraz už vyše 20 rokov biskupa Apoštolskej administratúry Kaukazu latinského obradu so sídlom v Tbilisi. Alebo malú komunitu benediktínskych klauzúrnych sestier, ktoré nám poskytli ubytovanie v kláštore v Rabati na juhu Gruzínska.
Prišli z Talianska bez akýchkoľvek vedomostí o gruzínskej kultúre a jazyku. Roky napĺňajú svoju misiu, spojenú s neustálymi výzvami a malými každodennými radosťami. Ešte viac než ich slová na mňa zapôsobila ich dôvera v Boha, ako aj ich odhodlanosť a starosť o iných v prostredí, ktoré je pre ne nezvyčajné. Nezriedka sa na cestách v mene ACN stretávame práve s takýmito tichými svedkami viery – vykonávajú svoju hodnotnú službu v skrytosti a odvážim sa povedať, že sú pre život Cirkvi podstatnými.
A ako môže pomôcť ACN?
Cieľom ACN je podporiť Katolícku cirkev v Gruzínsku zabezpečením každodenných potrieb jej misie tak, aby mohla v krajine naďalej fungovať. Musíme si uvedomiť, že bez medzinárodnej pomoci by táto misia bola veľmi ťažká, ba dokonca nemožná.
Foto: Ismael Martínez Sánchez / ACN
