Rozhovor s arcibiskupom Visvaldasom Kulbokasom, apoštolským nunciom na Ukrajine, o situácii v Kyjeve, humanitárnej kríze, solidarite medzi obyvateľmi a vojnovej dráme. Rozhovor viedla Maria Lozano, vedúca tlačového oddelenia medzinárodnej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Aká je momentálne situácia v Kyjeve?
Od 24. februára každý deň a každú noc dochádza k raketovým útokom na viaceré časti mesta. My na nunciatúre sa nenachádzame v centrálnej oblasti, takže zatiaľ sme bombardovanie nevideli z bezprostrednej blízkosti. V predchádzajúcich dňoch sme boli sme svedkami niekoľkých pouličných bojov celkom blízko. Je však veľmi pravdepodobné, že v najbližších hodinách sa situácia zhorší. V iných mestách, napríklad v Charkove, boli vážne zasiahnuté obytné štvrte… Dnes sa na Ukrajine nikto nemôže cítiť bezpečne. Ako budú vyzerať najbližšie hodiny alebo najbližšie dni? To nikto nevie.
Napriek tomu je Kyjev relatívne pokojný, v porovnaní s mestami ako Irpin, ktorý je predmestím Kyjeva, alebo Charkov, Černihiv či Mariupol… Kyjev má ešte stále spojenie s vonkajším svetom. Humanitárna kríza je tu však veľmi vážna, rovnako ako v niektorých iných mestách na Ukrajine. A potom je tu niečo, čo nás ťaží, nie vždy je možné pomôcť. Niekedy ani organizácie ako Caritas alebo Červený kríž, dokonca ani vládne inštitúcie nie sú schopné nič urobiť.
Čo sa v Kyjeve zmenilo od začiatku vojny?
Keď sa vojna začala, boli sme menej organizovaní. Nehovorím len za seba, ale aj za ostatné organizácie. Teraz sme lepšie pripravení. Zdá sa, že ruská armáda sa približuje k mestu, takže v posledných dňoch sú humanitárne organizácie aktívnejšie. Caritas, Červený kríž, farské organizácie – katolícke, ale aj pravoslávne a tiež moslimské – vidia, kto je vo väčšej núdzi, a distribuujú potraviny, snažia sa evakuovať tých, ktorí sú v ťažšej situácii, napríklad tých, ktorí nemajú elektrinu alebo kúrenie.
Ako je to so zásobovaním? Máte k dispozícii potraviny a vodu? Sú problémy so zásobovaním všade, alebo len na niektorých miestach?
Tu na nunciatúre sme sa zásobili proviantom ešte pred začiatkom vojny, pretože jej vypuknutie bolo čoraz pravdepodobnejšie. Osobne poznám niekoľko rodín, ktoré tomu neverili, zaskočilo ich to, mali zásoby maximálne na dva či tri dni. Vďaka Bohu, v posledných dňoch sa do Kyjeva dostala istá pomoc. Okrem toho organizácie ako Caritas alebo skupiny dobrovoľníkov privážajú potraviny zo susedných miest, pretože vedia, že Kyjev je vystavený vážnejšiemu vojenskému útoku. Táto pomoc je vždy bezplatná. Panuje tu obrovská solidarita. Je ťažké zistiť, ako sa darí jednotlivým rodinám alebo ako dlho dokážu vydržať. Isté však je, že humanitárna kríza je veľmi vážna.
Podarilo sa vám vyjsť von a pohybovať sa v uliciach?
Počas tohto obdobia som nebol vonku, pretože nám to neodporúčajú. Je to však najmä preto, že nemám čas. Kontaktuje ma veľa ľudí, dostávame žiadosti a ponuky humanitárnej pomoci, ktorú je v takomto čase veľmi ťažké zorganizovať. Máme veľa žiadostí a nechýbajú ani ponuky pomoci, ale na miestach, ako je centrum Kyjeva, je logistika veľmi náročná. To znamená, že väčšinu času sme nútení byť na telefóne, aby sme vybavili žiadosti a podporu.
Môžem však povedať, že ľudia sa môžu pohybovať po uliciach, aj keď je to nebezpečné. Väčšinou sú to dobrovoľníci, ktorí rozdeľujú a distribuujú tovar tým, ktorí to najviac potrebujú. Presuny sú náročné, pretože každých pár metrov sú kontrolné stanovištia. O ôsmej večer sa začína zákaz vychádzania, takže nikto nevychádza von zo žiadneho dôvodu.
Ako by ste opísali náladu a pocity ľudí? Sú ľudia, ktorí zostali v Kyjeve, veľmi vystrašení?
Určite. Nemôžem hovoriť za všetkých, ale môžem hovoriť za tých, ktorých vidím osobne: kňazov, dobrovoľníkov a zamestnancov nunciatúry. Ľudia sú veľmi znepokojení, ale stav mysle môžem opísať ako „statočný“. Cítime, že tejto tragédii musíme čeliť spoločne, musíme si navzájom pomáhať a veľa sa modliť. Vidím veľa optimizmu. Napriek strašným tragédiám vidím u mnohých ľudí optimizmus, najmä u kňazov a rehoľníkov. Samozrejme, neverím, že rovnaký optimizmus nájdeme medzi chorými, tými, ktorí potrebujú liečbu, alebo ženami, ktoré rodia, či majú malé deti.
Hovoríme o vojne. Bola ohlásená už niekoľko týždňov, ale nikto neveril, že sa naozaj rozpúta. Aká bola vaša prvá reakcia 24. februára?
Veľmi sme sa obávali, že by mohla byť vojna, pretože náznaky tu boli. Ale aj tak to vyvoláva obrovský šok, je to neskutočné, akoby sme žili vo filme. Preto hovorím sebe, ale aj mnohým veriacim, s ktorými sa rozprávam, že takpovediac našimi hlavnými zbraňami sú pokora, úplné odovzdanie sa Bohu, solidarita a láska. Pretože v každom prípade, ak sme tu jeden pre druhého, ak sme blízko Bohu, ak sme verní, on sa o nás postará. A tak je to aj počas tejto vojny, ktorá nie je čisto ľudským výmyslom, je v nej niečo démonické – ako pri každom násilí. A zlo v tejto vojne môžeme poraziť len spoločne, na celom svete, prostredníctvom pôstu, modlitby, veľkej pokory a lásky.
Povedali by ste, že tento konflikt má aj náboženský rozmer?
Dôvodov tejto vojny je veľa a niektorí tvrdia, že niektoré z nich majú náboženský rozmer. Považujem to za úplne nesprávne. Ak sa pozrieme napríklad na Ukrajincov, máme Radu cirkví a náboženských organizácií na Ukrajine, ktorá je v tomto období veľmi jednotná, je blízka ľuďom a navzájom sa podporujú. To neznamená, že všetky ťažkosti pominuli, pretože v minulosti zjavne zohrali úlohu niektoré medzináboženské nedorozumenia. Nemyslím si však, že sa táto vojna dá ospravedlniť týmto spôsobom, pretože ťažkosti v medzináboženských vzťahoch sa musia riešiť ináč. Na moje prekvapenie som si všimol, že ťažkosti, ktoré som predtým videl na Ukrajine, sa teraz zmenšili. Zdá sa, že táto tragédia zjednocuje ukrajinský ľud. To neznamená, že táto jednota zostane aj neskôr, ale aj tak je to veľmi pozitívne znamenie.
Minulú nedeľu počas modlitby Anjel Pána pápež oznámil, že na Ukrajinu pôjdu dvaja kardináli. Pociťujete podporu Svätého Otca?
Zo slov Svätého Otca vyplýva, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa táto vojna skončila. A nielen slovami, pretože dobre viem, že hľadá všetky možné cesty pre Cirkev, duchovné aj diplomatické. Všetko, čo je v ľudských silách, aby prispel k mieru. Samozrejme, pápež – a to dobre viem vďaka jeho spolupracovníkom, s ktorými som niekoľkokrát denne v kontakte – zvažuje mnohé možnosti. Neustále uvažujeme o tom, čo ešte môže pápež urobiť, či už priamo alebo prostredníctvom svojich spolupracovníkov. Jednou z týchto vecí je vyslanie dvoch kardinálov. V utorok pricestoval na Ukrajinu kardinál Krajewski, aby priniesol podporu a zistil, ako sa dá zabezpečiť humanitárna pomoc a s ňou aj prítomnosť pápeža.
ACN pripravila balík okamžitej pomoci vo výške 1,3 milióna eur pre diecézy v najväčšej núdzi, najmä na podporu práce, ktorú vykonávajú kňazi a rehoľníci. Aká dôležitá je táto pomoc?
Každá pomoc je vítaná. Je ťažké odhadnúť, aké budú potreby v budúcnosti, ale poškodená je veľká časť infraštruktúry. Aj zo štrukturálneho a organizačného hľadiska bude veľa práce, pretože stovky škôl, nemocníc a domov boli zničené. Potreby budú obrovské. Bude to trvať veľmi dlho.
Čo by ste chceli povedať tým, ktorí sa pýtajú, ako môžu v tomto čase pomôcť Ukrajincom?
Chcel by som sa podeliť o príbeh, ktorý mi pred pár hodinami rozprávali, jeden z mnohých v Kyjeve. Tento človek mal videnie, sen: Hľadal svoju rodinu v meste, ktoré bolo zničené. Prišiel k nemu Ježiš a on ho požiadal o pomoc, ale Ježiš mu z kríža odpovedal: „Nemôžeš mať oboje. Nemôžeš ma ukrižovať a zároveň ma žiadať o pomoc. Musíš si vybrať: buď jedno, alebo druhé“. Keď sa po tomto zážitku zobudil, všetkým povedal, že sa rozhodol zmeniť svoj život, že chce žiť s Bohom. To sa ma dotýka a dotýka sa to každého. Tieto dramatické chvíle počas vojny nás tlačia k tomu, aby sme – ako sme počuli od Izaiáša – pozerali na Boha novými očami, očami dôvery, pokory a obrátenia.
→ Zbierka na priamu pomoc pre rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.
→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):
SK09 0900 0000 0051 2133 9396
Foto: ACN