Po dvoch silných zemetraseniach, ktoré 24. júna zasiahli Venezuelu, sa Cirkev zapojila do pomoci zasiahnutým rodinám. Rehoľníčky z Kongregácie učeníčok Božského Majstra sa mali vrátiť do Ríma, no rozhodli sa zostať. Medzi ruinami, stanmi a záchranármi sa spoločne s ľuďmi modlia, utešujú ich a konkrétne im pomáhajú.
Dve zemetrasenia, ktoré 24. júna otriasli Venezuelou, si podľa doterajších údajov vyžiadali viac ako 3 300 obetí a zasiahli tisíce rodín. Tragédia zmobilizovala Cirkev v celej krajine. Charity a farnosti sa zmenili na centrá pomoci, kde dobrovoľníci prijímajú ľudí, ktorí stratili domov. Rozdávajú tiež potraviny a poskytujú prvú oporu tým, ktorí prišli o najbližších.
V čase zemetrasenia sa vo Venezuele nachádzali aj generálna predstavená a generálna radkyňa z Kongregácie učeníčok Božského Majstra. Práve ukončili návštevu miestnej komunity a 25. júna sa mali vrátiť do Ríma. Po zemetrasení sa však rozhodli zostať. Chceli sprevádzať svoje spolusestry aj Venezuelčanov, ktorí sa zrazu ocitli uprostred trosiek a neistoty.
„Modlíme sa tu ako paulínska rodina, ako Cirkev,“ hovorí pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi generálna predstavená sestra Bernardita Meraz. „Uprostred tejto tragédie sa kňazi modlia skutočne zo srdca a prihovárajú sa za venezuelský ľud. Celé rodiny sa modlia na uliciach, kde sa zrútili budovy,“ opisuje.
Podľa sestry Bernardity ľudia, ktorých zemetrasenie zasiahlo, neobracajú svoj hnev proti Bohu: „Nereptajú voči Bohu. Namiesto toho tu počujem: ‚S Božou pomocou ideme ďalej. Boh nám pomáha, Panna Mária nám pomáha a pomáha nám aj solidarita Cirkvi.‘“
Medzi záchranármi a rodinami na ulici
V okamihu zemetrasenia boli sestry v Barquisimete, približne 95 kilometrov od epicentra. V domoch aj na uliciach zavládlo napätie a strach. Krátko nato sa presunuli do oblastí, kde bola situácia ešte vážnejšia. Jednou z nich bolo San Bernardino na západe Caracasu.
Sestry tam pochopili, že ich poslaním je jednoducho byť k dispozícii: počúvať ľudí, modliť sa s nimi, objať ich a dodať im nádej. Spolu s generálnou radkyňou sestrou Lucíou Filosou a venezuelskou rehoľníčkou Sorayou Herrerovou priniesli záchranárom a ľuďom zasiahnutým zemetrasením jedlo, oblečenie a medailóny Panny Márie, Božskej Pastierky. Táto mariánska úcta má vo Venezuele silné miesto a jej svätyňa sa nachádza práve v Barquisimete.
Rehoľné sestry hlboko zasiahla viera ľudí. „Pýtali sme sa ich: ‚Chcete medailónik Božskej Pastierky?‘ A ľudia odpovedali: ‚Ó, Božská Pastierka prišla ku mne!‘ Brali ho do rúk a bozkávali. Chceli, aby sme im ho hneď zavesili na krk alebo dali do ruky,“ rozpráva sestra Bernardita.
V San Bernardine sprevádzali aj záchranárov pri osemposchodovej budove Rita, kde našli viacerých mŕtvych. V tom čase pátrali po deťoch, ktoré sa podľa svedectiev v okamihu zemetrasenia sprchovali. Záchranári stále dúfali, že ich nájdu živé.
„Niektorí záchranári sami prišli o všetko, no napriek tomu pomáhali tým, ktorí ešte zostali pod troskami,“ opisuje sestra Bernardita. Spomína si aj na mladého muža, ktorého sa opýtala, či má v budove rodinu. „Odpovedal mi: ‚Všetci sú moja rodina. Venezuela je moja rodina.‘“
„Požehnajte ma!“
Sestry navštívili aj rodiny, ktoré bývajú v provizórnych stanoch medzi radmi matracov. Mnohí museli opustiť svoje domy a byty, pretože budovy sú poškodené a návrat do nich nie je bezpečný. Teraz spia na chodníkoch a čakajú, čo bude ďalej.
„Zastavovali sme sa pri ľuďoch, rozprávali sme sa s nimi, pohladili sme ich, požehnali,“ hovorí sestra Bernardita.
Práve prosba o požehnanie sa v týchto dňoch ozýva na uliciach často. „Venezuelčania majú v sebe túto krásu. Prosia: ‚Požehnáte ma? Požehnanie, požehnanie.‘ Keď som stretla záchranárov, chytila som ich za ruku a požehnala ju: ‚Tvoja ruka je Božia ruka. Boh pomáha prostredníctvom teba.‘ Niektorí plakali, iní sklonili hlavy v tichu, ktoré sa menilo na modlitbu, načúvanie a láskavú Božiu prítomnosť,“ hovorí dojatá rehoľníčka.
Ľudia im na uliciach ďakujú za to, že s nimi zostali, a prosia ich o modlitbu za svoju krajinu. „Venezuelský ľud veľa trpel, ale je to ľud nádeje a viery,“ dodáva sestra Bernardita.
Cirkev sprevádza a podporuje ľudí
Svedectvo Učeníčok Božského Majstra ukazuje, akú úlohu dnes Cirkev vo Venezuele zohráva. Pomáha materiálne, prijíma vysídlené rodiny, modlí sa s ľuďmi a sprevádza ich v bolesti.
Na podporu tejto odpovede schválila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi núdzovú pomoc vo výške 100 000 eur. Prostriedky sú určené na najnaliehavejšie potreby diecéz La Guaira a Caracas. Cieľom je podporiť kňazov a rehoľné sestry v zasiahnutých diecézach, ktorí napriek vážnym materiálnym škodám zostávajú pri ľuďoch, prijímajú rodiny bez domova a ponúkajú duchovnú útechu svojim farnostiam.
V najbližších dňoch navštívi postihnuté oblasti aj delegácia ACN. Chce vyjadriť blízkosť a priamo na mieste posúdiť ďalšie možnosti pomoci.
Javier Martínez-Brocal, María Lozano, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
