Medzinárodný samit o náboženskej slobode vo Washingtone, D.C. (International Religious Freedom – IRF) bol aj o osude nigérijských kresťanov.

Na treťom Medzinárodnom samite o náboženskej slobode (International Religious Freedom – IRF) vzbudila pozornosť rezolúcia, v ktorej je Bidenova administratíva vyzvaná, aby chránila nigérijských kresťanov. Samit sa konal vo Washingtone D. C. od 31. januára do 1. februára 2023, teda len niekoľko týždňov pred nigérijskými prezidentskými voľbami. (Za víťaza volieb bola 1. marca 2023 oficiálne vyhlásená strana Kongres progresívnych síl; opozičné strany volebné výsledky spochybnili.)

Rezolúciu ešte predtým zverejnil republikánsky kongresman French Hill z Arizony, a to na stretnutí, ktoré 31. januára 2023 (tesne pred samitom) organizovala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Chris Smith, republikánsky kongresman z New Jersey, a Henry Cuellar, demokratický kongresman z Texasu, spoločne predložili dokument, v ktorom vyzvali prezidenta Bidena, aby opätovne označil Nigériu za „krajinu vzbudzujúcu osobitne veľké obavy“.

Násilie sa v krajine vymklo spod kontroly

Kancelária kongresmana Smitha uviedla, že násiliu v Nigérii padlo roku 2022 za obeť až 5 014 kresťanov, čo predstavuje takmer 90 % všetkých kresťanov na svete, ktorí v tom roku prišli o život pre svoju vieru. Iniciatívu amerických kongresmanov cez videohovor privítal aj nigérijský biskup Jude Arogundade z Onda. Pripomenul, že Nigéria je vďaka svojej ekonomickej a demografickej váhe „kotvou Afriky“, a skonštatoval, že „ak padne Nigéria, padne celá Afrika“.

Podľa kongresmana Smitha sa roku 2022 v Nigérii odohralo tiež 90 % evidovaných únosov kresťanov na svete. Zodpovednosť za ne nesú islamistickí extrémisti zo skupiny Boko Haram a Islamského štátu v provincii Západná Afrika (ISWAP), ozbrojení militanti z kmeňa Fulbov a iní zločinci.

Rezolúcia, ktorá upozorňuje na početné násilné úmrtia kresťanov, vyzýva Spojené štáty americké, aby bezodkladne ustanovili „osobu s uznávanými odbornými znalosťami v oblasti náboženskej slobody a ľudských práv za osobitného vyslanca pre Nigériu a oblasť Čadského jazera“. Podobnú úlohu plnil bývalý veľvyslanec USA pri OSN John Danforth, ktorý bol roku 2001 vymenovaný za osobitného vyslanca v Sudáne a zaslúžil sa o zastavenie krvavej kampane sudánskej vlády proti ľudu z kmeňa Nuba.

Špeciálne trpia ženy a dievčatá

Počas dvojdňového medzinárodného samitu sa nadácia ACN zúčastnila na šiestich panelových diskusiách. Jednotliví jej predstavitelia upozornili na javy, ktoré najviac obmedzujú náboženskú slobodu vo svete, a poukázali na skutočnosť, že útlak postihuje najmä ženy a dievčatá.

V niektorých krajinách, napríklad v Pakistane, Nigérii či Egypte, sa znepokojujúcou stáva ťaživá situácia žien a dievčat z náboženských menšín. Každý rok sú až tisícky unesené a donútené byť sexuálnymi otrokyňami. Ak dostanú prístup k súdnemu procesu, čelia sudcom, ktorí sa k nim správajú tvrdo a nedôverčivo. Predstavitelia vlád tento trend ignorujú.

Edward Clancy, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z americkej kancelárie ACN, na plenárnom zasadnutí samitu 1. februára 2023 privítal rezolúciu o Nigérii ako výsledok plodnej spolupráce medzi miestnymi organizáciami a vládou USA.

Podľa jeho slov organizácie, ktoré sú prítomné na mieste, prežívajú s kresťanmi ich utrpenie a starajú sa o obete, „vládnych predstaviteľov informujú, tlmočia im príbehy tých, ktorí prežili, aj tých, ktorí sú ohrození“. Ich zámerom je vyzvať vlády, aby konali v mene ľudí, ktorí stratili svoj hlas.

Ako príklad Clancy uviedol príbeh Maryamu Josephovej zo štátu Borno – v zajatí Boko Haram strávila deväť rokov, z toho jeden celý rok v klietke, pretože odmietla konvertovať na islam a vziať si za manžela jedného z únoscov.

V diskusii k tejto téme poukázala Marcela Szymanski, zástupkyňa ACN pri EÚ v Bruseli a šéfredaktorka Správy o stave náboženskej slobody vo svete (pápežská nadácia ju vydáva každé dva roky), na nebezpečenstvo používania pojmu „nútené manželstvo“:

„Tento pojem spája zlé slovo s dobrým. Hovoriť o ‚konverzii‘ a ‚manželstve‘ je eufemizmom, lebo v skutočnosti ide o únos a sexuálne otroctvo pod rúškom náboženstva. Unesená nemá žiadnu slobodu rozhodovania, a to nielen preto, že často je ešte dieťaťom, ale i preto, že ju ohrozujú únoscovia. V krajinách ako Pakistan, kde sa toto deje na dennom poriadku, sú pritom únosy, znásilnenia a vyhrážky smrťou trestné. Keď sa však označia za ‚manželstvo‘, obeť nemôže dúfať v pomoc súdnictva, pretože prestávajú byť trestným činom.“

Maryamu Joseph, ktorá utiekla Boko Haram po 9 rokoch.

Svetová mapa beztrestnosti

Marcela Szymanski zhodnotila, že správy ACN o stave náboženskej slobody odhaľujú dôležité tendencie:

„Rok čo rok sú na mape sveta červenou farbou označené krajiny, ktoré vykazujú najhoršiu situáciu kresťanov. Je to mapa, ktorá sa nemení. Je to svetová mapa beztrestnosti. Táto nemenná mapa ukazuje neschopnosť vlád riešiť násilie, je dokladom nedostatočného prístupu obetí k súdnemu systému, nemožnosti formálne nahlásiť zneužívanie a zároveň neschopnosti medzinárodného spoločenstva vyvinúť reálny tlak na predstaviteľov tých národov, ktoré prenasledujú iných pre náboženstvo, prípadne to umožňujú neštátnym aktérom.“

Dodala tiež, že za posledné desaťročie stúpa množstvo vlád, ktoré prenasleduje kresťanských obyvateľov krajín.

Szymanski rovnako upozornila, že nigérijský biskup Wilfred Anagbe z Makurdi v oblasti tzv. Stredného pásu na stretnutiach s európskymi politikmi v októbri 2022 varoval, že jeho krajina už „môže byť na ceste k tomu, aby sa stala Nigérijskou islamskou republikou“.

Podľa Szymanski ide o „prekvapivé konštatovanie, pretože „kresťania – asi 100 miliónov ľudí – tvoria polovicu populácie Nigérie. Hoci teda početne netvoria menšinu, aj tak v mnohých prípadoch trpia prenasledovaním. Zabíjajú ich ozbrojení islamistickí bojovníci, bývajú násilne vysťahovaní zo svojej krajiny, v dôsledku čoho náhle schudobnejú. Preto možno byť menšinou, aj keď nie s ohľadom na početnosť, ale pre ekonomické a politické obmedzovanie vplyvu – a presne to sa dnes deje v Nigérii“.

Podľa miestnych zdrojov odchádzajúci prezident Muhammadu Buhari kresťanov nijako nechránil. Násilie na nich sa rozšírilo natoľko, že v niektorých regiónoch čoskoro nebudú žiť už žiadni kresťania. Najnovšia správa, ktorú ACN dostala z diecézy Makurdi, hovorí o útokoch pastierov Fulbov: roku 2022 v štáte Benue zabili 325 farmárov v 93 dedinách.

Očakáva sa, že rezolúcia o Nigérii podnieti americkú vládu, aby v súčasnom náročnom období podporila tamojších kresťanov. Kongres progresívnych síl ako strana odchádzajúceho prezidenta Buhariho totiž vo voľbách 25. februára 2023 v rozpore so zvyklosťami nominovala na prezidentského a viceprezidentského kandidáta dvoch moslimov, nie jedného moslima a jedného kresťana. Na kandidáta na viceprezidenta, ktorým je Kashim Shettima, sa pritom už predtým vzniesla kritika za to, že ako guvernér štátu Borno nekonal proti teroristickej skupine Boko Haram – vznikla práve v tomto štáte Nigérie.

Títo kandidáti nedávne voľby vyhrali.