Dňa 19. augusta 2021, teda na 102. výročie vyhlásenia nezávislosti Afganistanu od Veľkej Británie, hovorca Talibanu Zabihullah Mudžáhid na Twitteri uviedol, že krajina je odteraz Islamským emirátom. Prezident pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi Dr. Thomas Heine-Geldern a riaditeľ slovenského úradu ACN Miroslav Dzurech vyjadrujú hlboké znepokojenie nad prevzatím kontroly Talibanu nad krajinou, ako aj nad použitím označenia Islamský emirát:

„Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vyzýva medzinárodnú komunitu, aby zabezpečila ochranu ľudských práv všetkých obyvateľov Afganistanu, pretože náboženská sloboda bude v krajine mimoriadne ohrozená.

V rokoch 1996 až 2001, keď hnutie Taliban v krajine prvýkrát vládlo, zaviedlo striktnú verziu islamského práva šaría. Teraz sa dá znovu očakávať, že sa sunnitský islam stane oficiálnym štátnym náboženstvom, obyvateľstvu bude vnucované právo šaría a ťažko vybojované ľudské práva vrátane akej-takej náboženskej slobody sa nebudú rešpektovať.

ACN v apríli 2021 zverejnila Správu o stave náboženskej slobody vo svete, v ktorej predvídala aktuálnu hrozbu v Afganistane. Počas 22-ročnej histórie vydávania tohto dokumentu totiž krajina patrila medzi tie, ktoré najväčšmi porušovali náboženskú slobodu; hlavne za posledné tri roky bolo možné pozorovať opakované a tvrdé útoky na náboženské objekty, náboženských lídrov i veriacich.

Analýza ACN, žiaľ, neprináša nádej: ľudia, ktorí sa nestotožňujú s extrémnymi islamistickými názormi Talibanu, sú dnes ohrození. Platí to dokonca aj pre umiernených sunnitov. Šiíti, ako i malá kresťanská komunita a ďalšie náboženské menšiny, ktoré už dlhšie neboli v bezpečí, budú zažívať ešte väčší útlak. Bude to znamenať ohrozenie všetkých ľudských práv, no najmä ohrozenie práva na slobodu vierovyznania a myslenia.

S poľutovaním sledujeme, ako niektoré štáty vyjadrujú sympatie novému afganskému režimu. Takýto prístup bude nielen legitimizovať hnutie Taliban, ale určite posilní aj iné autoritárske režimy vo svete. Predovšetkým však posilní autoritárstvo v blízkovýchodnom regióne, ktorého obyvatelia pociťujú stále väčšie reštrikcie v oblasti slobody vierovyznania.

Medzinárodné uznanie Talibanu sa stane povzbudením pre menšie radikálne islamistické zoskupenia a vytvorí priestor na vznik nových podôb radikálneho islamu, ktoré môžu nahradiť doterajšie hrozby súvisiace s al-Káidou alebo Islamským štátom. Ide o regióny, ako sú Pakistan, Palestína či provincia Idlib v Sýrii. Situácia kresťanov aj ostatných náboženských menšín, ktoré zažívajú útlak, sa zhorší.

Obsah rozhovorov medzi Talibanom a Západom, ako i Talibanom a afganskou vládou, ktoré sa konali od roku 2020 v Dohe, zostáva utajený, a preto nemožno povedať, čo uzavreté dohody prinesú tým obyvateľom Afganistanu, ktorí sa nebudú stotožňovať s extrémistickým pohľadom Talibanu na islamské náboženstvo.

Dnes zostáva nevyjasnených množstvo diplomatických otázok. Afganský prezident Ašraf Ghaní svojím nečakaným odchodom z krajiny spôsobil krajinám Západu etické a morálne problémy: krajiny zúčastnené na dialógu s Talibanom sa totiž dohodli, že nikdy neuznajú režim, ktorý získa moc v krajine násilím. Bude Taliban odpovedať na výzvy smerujúce k rešpektovaniu ľudských práv, keď bude bez prístupu k akejkoľvek formálnej platforme a bez diplomatických stykov? Fakt, že väčšina západných veľvyslanectiev sa zatvára a medzinárodní pozorovatelia odchádzajú (podobne ako zo Sýrie roku 2011), neveští nič dobré.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vyzýva medzinárodnú komunitu, aby zabezpečila ochranu ľudských práv všetkých obyvateľov Afganistanu, pretože náboženská sloboda bude v krajine mimoriadne ohrozená. Zároveň prosí priaznivcov a dobrodincov o modlitby za túto krajinu, ktorá práve prežíva temné obdobie svojej histórie.“

Viac informácií o stave náboženskej slobody vo svete nájdete na webstránke https://acninternational.org/religiousfreedomreport/reports/af/