„Ak máme dary, máme aj zodpovednosť pomáhať slabším,“ hovorí Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS, pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. V rozhovore s Kristínou Majerovou prezradil:

  • čo očakáva od návštevy Svätého Otca,
  • ako bojovať proti duchovnej chudobe,
  • kde vidí možnosti a príležitosti novej evanjelizácie,
  • aký je plán Cirkvi na najbližšie obdobie.

Ako vnímate návštevu Svätého Otca?

Pre mňa ako osobu a veriaceho človeka pápež predstavuje toho, kto zjednocuje všetkých veriacich. Moderná doba nám umožňuje vnímať ho pomerne zreteľne cez médiá, no jeho osobná návšteva je jedinečnou príležitosťou. Aj pre mňa je to nádherná skúsenosť. S veľkým očakávaním sa teším na to, že budem môcť vnímať Svätého Otca na slovenskej pôde, keď bude hovoriť s určitým zameraním pre nás, ktorí žijeme tu, v tejto krajine.

Čo od návštevy očakávate v rámci pastorácie veriacich?

Myslím si, že sa ňou znova a znova opakuje to najzákladnejšie: Svätý Otec je nástupcom apoštola Petra, ktorý dostal úlohu posilňovať svojich bratov vo viere. Pápež ako jeho nástupca túto úlohu napĺňa. Návšteva bude veľkým posilnením pre nás všetkých, veď bude hovoriť osobitne pre nás Slovákov. Samozrejme, vždy sa snažíme vnímať, čo hovorí. Zaoberáme sa tým, počúvame to, rozmýšľame nad tým.

Aj doteraz sme počúvali mnohé podnety a povzbudenia. Teraz však bude hovoriť len pre nás. Očakávam, že návšteva posilní ľudí na Slovensku vo viere, nádeji a láske. Osobitne potrebujeme nádej v čase pandémie, v čase utrpenia. Táto návšteva je osobitná aj v kontexte celej situácie: pápež k nám prichádza v období určitého psychického a fyzického utrpenia, ktoré spoločnosť prežíva. Mnoho dôsledkov pandémie vnímame i v duchovnej oblasti.

V čom spočíva „posilnenie v láske“?

Svätý Otec František je typický svojím prejavom – poukazuje na prejavovanie lásky voči núdznym a ľuďom na okraji spoločnosti. Svedčí o tom už skutočnosť, že ide na miesto, kde sú Rómovia. Nielenže sa priblíži k miestam, na ktorých títo ľudia žijú, ale taktiež ide tam, kde je Katolícka cirkev prítomná svojou službou pre tieto skupiny. Luník IX je sídlisko obývané Rómami, ale zároveň je miestom pastoračného pôsobenia. Kňazi, rehoľné sestry a laici tu pôsobia už celé roky. Príchod Svätého Otca je povzbudením pre všetkých, ktorí sa venujú integrácii Rómov. Nie všetci v spoločnosti sú jej naklonení. Ovocím duchovnej služby je nielen duchovné dobro pre daných ľudí, ale aj ich integrácia do spoločnosti s praktickými dôsledkami.

Pastorácia v rómskej komunite na východe Slovenska. Foto: Martin Molnár / Gréckokatolícka rómska misia

Vyvolá návšteva pápeža výzvu pre spoločnosť vo vzťahu k marginalizovaným skupinám?

Domnievam sa, že to je aj zámer Svätého Otca. Kdekoľvek príde, usiluje sa upozorniť spoločnosť, ktorá má prirodzene tendenciu uzatvárať sa do seba, do svojho pohodlného spôsobu života, aby nezabúdala na tých, ktorí sú pre nejakú príčinu – alebo z vlastnej slabosti – na okraji spoločnosti. Tí silnejší a schopnejší i preto, lebo dostali dary, majú povinnosť pomáhať slabším. Rovnako pre ACN, ktorá pomáha trpiacim, je návšteva Svätého Otca veľkou príležitosťou a potvrdením, že sa venujú správnemu dielu. Takisto všetci tí, čo ACN podporujú, budú slovami pápeža utvrdení, že podporujú správne dielo.

Materiálne bohatstvo je na Slovensku rozdelené nerovnomerne, no existuje u nás i duchovná chudoba. Čo s ňou?

Následkom určitého materiálneho blahobytu sa, paradoxne, vytrácajú niektoré duchovné hodnoty. Zjednodušene môžeme povedať, že materiálne bohatstvo a pohodlie vedie k sebectvu, väčšiemu užívaniu si, väčšej koncentrácii na seba. Človek sa uzatvára a ochudobňuje. Duchovné bohatstvo spočíva nielen vo vedomostiach, ale aj v schopnosti lásky, v schopnosti byť otvorený pre iných. Istým spôsobom je spoločnosť postavená na výkonnosti a efektivite dosahovania ešte lepších materiálnych podmienok súčasne vystavená nebezpečenstvu duchovného ochudobnenia sa, vzrastá v nej istý druh koncentrácie na seba. To je vlastne aj jav, ktorý nás sprevádza v spoločnosti a prejavuje sa oslabením otvorenosti pre život, nádeje mať deti či uzavrieť manželstvo. Myslím si, že pápež prichádza ako ten, ktorý chce pomôcť. Ukazuje na chudobných. Chce nás vyviesť z našej uzavretosti. Proces pozornosti voči inému nás má duchovne obohatiť a naučiť nás byť otvorenými pre iného aj v iných oblastiach, teda nielen iba pre najchudobnejších.

Ako možno v ľuďoch, ktorí sa majú materiálne dobre a relatívne im nič nechýba, prebudiť túžbu pomáhať, byť zodpovední aj za ostatných okolo seba? Ako v nich prebudiť veľkorysosť?

Nejestvuje asi jedna odpoveď na túto otázku. Existuje veľa ciest otvorenia sa pre iného. Poznám napríklad úspešného podnikateľa, ktorého otvorilo pre službu iným osobné utrpenie, priam až bytostné ohrozenie. Niekoho sa zase môže dotknúť ťažkosť nejakej konkrétnej rodiny. Zrazu zistí, že mu robí radosť pomáhať iným. Sv. Ignác z Loyoly si pri čítaní životopisov svätých uvedomil, aké zaujímavé životy žili. Zostala v ňom túžba, aby i jeho život bol naplnený a zaujímavý. Aj toto môže byť pre mnohých cestou: nájsť radosť v láske, ktorá je obetavá. V manželstve, v rodine, v službe druhým… Pápež nás chce povzbudiť, aby sme sa venovali láske, ktorá nám pomôže spoznať aj to, čo treba zmeniť v našom živote.

Čím možno podporiť záujem o duchovno, ktorý akoby sa vytrácal v materiálne orientovanej spoločnosti?

Môžeme povedať, že ľudia utekajú pred duchovným prázdnom, ktoré ich obklopuje. Prirodzene ho chcú niečím nahradiť. Zvyčajne sa niečomu venujú až príliš, v horšom prípade sa uchýlia k závislostiam. Človek prázdno pociťuje. Dôležité je mať pri sebe iného človeka, svedka, ktorého osobný život hovorí, že jestvuje pokoj v duši. Potrebujeme vidieť človeka, ktorý žije pokojne a nadobúda pokoj aj cez službu. Iba pravá láska prináša pokoj. Paradoxne, sebectvo môže priniesť veľa príjemností, ale neprinesie pokoj do duše. Toto stále hovorí aj pápež: ak myslíš na iného, venuješ sa mu, prinesie ti to radosť a pokoj do duše. Pri myslení len na seba ostáva v srdci prázdno.

Foto: Jakub Kotian / TASR
Foto: Jakub Kotian / TASR

Kde vidíte možnosti novej evanjelizácie, o ktorej pápež František toľko hovorí?

Svätý Otec František v úsilí o novú evanjelizáciu poskytol veľmi silný dokument, ktorý sa začína slovami „radosť z evanjelia“. Osobne si myslím, že v tomto je posolstvo Svätého Otca pre nás veľkou výzvou a pozvaním. Môžeme premieňať spoločnosť, ak na nás budú ľudia vidieť, že máme radosť zo života podľa evanjelia. Konštatujeme, že klesá počet duchovných povolaní. Ľudia však musia na kňazovi alebo rehoľníkovi vidieť, že má radosť zo svojho spôsobu života, pokoj v duši a radosť z toho, čo žije. Takisto kresťanskí manželia by sa mali v niečom líšiť od ostatných manželov. Mala by byť na nich vidieť radosť, nie smútok z pravidiel. Je potrebné, aby na nás bolo vidieť živú radosť z evanjelia. A začať musí každý sám od seba.

Aký je pastoračný plán na najbližší rok po návšteve Svätého Otca?

Aktuálne sme plní očakávania príhovorov Svätého Otca. Je určitou výhodou, že má na Slovensku naplánovaných viacero stretnutí. Som si istý, že jeho príhovory budú pre nás duchovným plánom na nasledujúce obdobie. Budeme sa vracať k jeho slovám o to viac, že nás obdaril svojou prítomnosťou. Budeme sa snažiť z jeho slov nielen čerpať silu, ale ich aj uskutočňovať.

Akú máte v najbližších rokoch víziu novej evanjelizácie v rámci Cirkvi na Slovensku?

Hoci sa počet praktizujúcich veriacich zmenšuje, prial by som si, aby bolo čím viac ľudí, na ktorých bude vidieť živú radosť z evanjelia. Ľudia dnes často nevidia zmysel života, nádej pre budúcnosť. V tom je úloha nás veriacich. Náš život je službou pre iných. Máme nádej, že náš život má zmysel. Máme byť svedkami zamerania presahujúceho pozemský život. Máme vydať osobné svedectvo.

Ako sa priblížiť k ľuďom, ktorí nechcú vstúpiť do kostola, pretože vidia len jej negatívny obraz v niektorých médiách?

Tajomstvo osobného kontaktu. Cez ľudský, pravdivý a láskavý vzťah. Najzreteľnejším príkladom sú manželstvá, v ktorých veriaci partner získa neveriaceho partnera pre život viery. Pri krste dospelých vidím potvrdenie toho, čo v praxi znamená láskavý prístup. Láska je motivovaná niečím, čo vychádza z viery. Takéto situácie vždy znova a znova aj mňa ako človeka a biskupa veľmi povzbudia.

Titulná fotografia: Martin Baumann / TASR