Bielorusko píše novú stránku svojej histórie

Interview s Magdou Kaczmarekovou, projektovou referentkou pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v Bielorusku, ktorá v posledných rokoch niekoľkokrát precestovala túto krajinu. Rozhovor uskutočnili Tobias Lehner a Mária Lozanová.

Výsledok volieb z 9. augusta 2020 vyvolal v Bielorusku rozsiahle nepokoje. Médiá priniesli zábery násilných zásahov polície proti demonštrantom. Možno sa obávať ďalšej eskalácie napätia, hrozí podľa Vás vypuknutie občianskej vojny?

Bieloruská spoločnosť nebola s výsledkom volieb spokojná. Nepokoje a napätie sa však dali pozorovať už pred voľbami – aj to bol dôvod, prečo ľudia vyšli do ulíc. Spočiatku dochádzalo ku krvavým konfliktom s množstvom násilia a agresivity voči demonštrantom. Niekoľko tisíc ich bolo zatknutých, mnoho brutálne zbitých; podľa miestnych médií úrady zatiaľ prepustili iba niekoľko stoviek z nich. Pred niekoľkými dňami sa špeciálne jednotky stiahli a demonštrácie teraz prebiehajú pokojne. Podobné protesty nikdy doteraz v dejinách Bieloruska nezaznamenali.

Čo ľudia požadujú?

Bielorusi sú disciplinovaní. Ide o veľmi dobre organizovaný národ. Ľudia nesú v rukách kvety a balóny, transparenty s nápismi Nebite nás, pokojne kráčajú ulicami… Zhromaždenia prebiehajú bez násilných činov. V období komunizmu v tejto krajine zažili mnoho utrpenia a smútku, a preto chcú len mier a pokoj – túžia po demokracii. Mladí ľudia v Bielorusku majú kvalitné vzdelanie a s nadšením pozorujú susedné krajiny (Poľsko, Litvu a Lotyšsko), ako sa vyvíjajú. Svoju budúcnosť vidia ako otáznu, cítia, že dozrel čas na zmeny. Ide o prirodzený proces, keďže spoločnosť sa vyvíja a vlak života nezostáva stáť. Mladá generácia sa chce otvoriť Európe a vidieť svoje deti vyrastať v mieri a tolerancii.

Európa pôsobí trochu bezradne, akoby bola ohromená zo súčasných udalostí, resp. politickej situácie, ktorá nastala v Bielorusku. Vidíte nejaké možnosti, ako ju môže ovplyvniť? Čo môže urobiť Európska únia a susedné východoeurópske krajiny?

Som si istá, že bieloruský národ je schopný vyriešiť si svoje problémy samostatne. Pápež František sa v nedeľu 16. augusta 2020 obrátil na Bielorusov: prosil ich o zachovanie mieru a spravodlivosti aj o spoločenský dialóg. Myslím si, že jeho posolstvo bolo veľmi jasné. Bielorusko je kresťanskou krajinou – väčšina obyvateľstva je pravoslávna, rímskokatolíci tvoria 10 %. Mons. Tadeusz Kondrusiewicz, rímskokatolícky arcibiskup a metropolita Minska-Mahiľova, minulý týždeň navrhol rokovania pri okrúhlom stole a apeloval na verejnosť: „V tomto kľúčovom momente našich dejín vyzývam v mene Boha nekonečného milosrdenstva, lásky a pokoja všetky strany konfliktu, aby ukončili násilie. Nech vaše ruky, stvorené pre pokojnú prácu a bratský pozdrav, nedvíhajú zbrane ani kamene. Nedovoľte, aby prevládlo násilie, ale sila argumentácie, založená na dialógu v pravde a vzájomnej láske.“ Dodal, že Bielorusko ešte nikdy nezažilo takú historickú situáciu, aby mal brat na rukách krv svojho brata. Brutalita posledných dní preto zanechala na Bielorusoch hlboké stopy. Otec arcibiskup položil otázku, kto uzdraví tieto rany ľudí, ktorí nie sú zranení len fyzicky, ale i psychicky. Medzi postihnutými vidieť obrovskú vzájomnú solidaritu.

Ako konkrétne môžu prispieť cirkvi k upokojeniu situácie?

Biskupi vyzvali na modlitbu. Po bohoslužbách sa modlí ruženec a ľudia zotrvávajú v adorácii. Poslanie hlásať evanjelium, ohlasovať pravdu je momentálne pre kňazov a rehoľníkov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Ľudia hľadajú útechu a nachádzajú ju vo viere. Biskup Oleg Butkevič z Vicebska mi povedal, že ľudia v Bielorusku často žijú v konflikte svedomia, pretože zažili situácie, v ktorých museli konať proti svojmu svedomiu. Odporúča im, aby sa obrátili na Boha a dôverovali v jeho milosrdenstvo. Boh nikoho neodmieta, odpúšťa každému, kto sa modlí. Proti zlu by sa však malo bojovať dobrom. Príkladom toho sú ženy v uliciach, ktoré, oblečené v bielych blúzkach, objímali príslušníkov polície a vkladali im za ochranné štíty kvety. Bola som presvedčená o tom, že „postsovietski“ ľudia sú podozrievaví a bez iniciatívy, že neradi sami preberajú zodpovednosť, no tieto dni v Bielorusku ukázali pravý opak.

Aké vzťahy panujú medzi kresťanskými denomináciami v Bielorusku? A aká je situácia v medzináboženskom dialógu?

Spoločné modlitby za mier, ktoré v krajine v súčasnosti prebiehajú, sú znakom veľkej solidarity medzi cirkvami. Pravoslávna cirkev a predstavitelia rôznych kresťanských denominácií, ako i judaizmu a islamu sa pripojili k výzve arcibiskupa Kondrusiewicza na celonárodné modlitby. Predseda Konferencie katolíckych biskupov Bieloruska uviedol, že neexistuje pravda, v ktorej by vládlo násilie. Každý čin namierený proti Bohu a človeku je ťažkým hriechom. Pravoslávny metropolita Pavol rovnako požiadal ľudí, aby sa vzdali násilia – nenávisť a agresivita nie sú riešením. Na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 sa všetky konfesie spojili, aby sa modlili a prosili o ochranu. Podľa metropolitu Kondrusiewicza sa takéto niečo nikdy predtým nestalo, hoci spoločné úsilie Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi o ochranu života, proti potratom a za rodiny je známe už roky.

Aké vyhliadky do budúcnosti vidíte pre Bielorusko? Ktorú cestu si krajina vyberie – autokratickú či demokratickú?

Bielorusko je prekrásna krajina s nádhernými oblasťami, jazerami a množstvom nerastných zdrojov. Tzv. poľnohospodárske kolchozy však patria štátu a ľudia opúšťajú dediny – v čoraz väčšom množstve odchádzajú do miest, aby tam našli prácu. Všade panuje poriadok, všetko je čisté, cesty sú veľmi dobré. Takto som to pozorovala a zažila na svojich projektových výjazdoch. V krajine je veľa univerzít s kvalitnými vyučujúcimi a mladí ľudia sa radi vzdelávajú. To všetko vytvára možnosti na rozvoj povedomia o slobode a demokracii. Z týchto dôvodov je veľmi dôležitý otvorený, konštruktívny dialóg s aktuálnymi predstaviteľmi moci. Hlas cirkví je v ňom určite rozhodujúci – iba pravda môže ľudí zachrániť. Praktizujúci kresťania v Bielorusku môžu byť svojou žitou vierou pre západné krajiny skvelým vzorom. Arcibiskup Kondrusiewicz prosí všetkých dobrodincov ACN, aby sa spolu s nimi modlili za mier a proti nenávisti.