Kapucín rozpráva, ako v brazílskej amazonskej oblasti prináša evanjelium do hlbín pralesa.
V brazílskej amazonskej oblasti sa už zmrákalo, keď sa páter Paolo Maria Braghini vracal na malom člne na svoju misijnú stanicu – bol si v meste nakúpiť zásoby. Pôsobivý západ slnka náhle zakryli mraky a strhla sa silná búrka. V prudkom daždi a tme sa na rieke objavila veľká loď a vlna z nej prevrátila jeho malý čln. Kapitán lode si člnok ani nevšimol.
V jednom okamihu pátra i jeho spoločníka, domorodca z kmeňa Ticuna, strhol prúd rieky na dno. Len s veľkými ťažkosťami sa im podarilo vyplávať a dostať sa k brehu. Ani tam si však nemohli oddýchnuť, lebo ich začali obťažovať komáre, mravce a iný hmyz. Vyše hodiny teda kráčali tmou, až kým nenarazili na domorodú komunitu, ktorá ich prijala. „To, že sme prežili, bolo Božím požehnaním. Nie raz sa už stalo, že ľudia klesli ku dnu a utopili sa, pretože bol prúd veľmi silný.“
Toto dobrodružstvo, ktoré by pre iného bolo zážitkom na celý život, je pre pátra Braghiniho iba ďalšou udalosťou v jeho živote misionára. Do Amazónie, presnejšie do Farnosti sv. Františka z Assisi v dedine Belém do Solimões, neďaleko hraničného trojuholníka Brazílie, Kolumbie a Peru, prišiel roku 2005 z Talianska. Odvtedy tento misionár, slúžiaci 72 kmeňovým komunitám na brehoch malých riek, viackrát ušiel aligátorom, bol pokrytý ohnivými mravcami a zachraňoval aj ženu, ktorú uhryzol jedovatý had jararaca. Už ani nepočíta, koľko ráz sa mu pokazil čln a on zostal vydaný na milosť či nemilosť prúdu rieky. „Nehody a nepredvídateľné udalosti sú súčasťou nášho života. Zažil som napríklad desivý moment s obrovským aligátorom: keď sme okolo neho prechádzali, mysleli sme si, že je to strom, čo zvalila búrka. No ako sme sa priblížili, zrazu otvoril oči. Srdce som mal až v krku!“
Prvý kňaz, ktorý vysluhuje krst
Paolo Maria Braghini hovorí: „Keď sme prišli do dediny Belém do Solimões, našli sme pätnásť rokov opustenú farnosť. Nebol v nej žiadny farár alebo rehoľník – vieru udržiavalo pri živote zopár laikov. V niektorých komunitách som bol vôbec prvým kňazom, ktorý tam vysluhoval krst. Medzi mladými ľuďmi boli veľmi rozšírené násilie, alkoholizmus a samovraždy a priam volali o pomoc a životnú šancu. Začali sme malými podujatiami ako kurzy hudby, hry na gitaru, stolárstva, šitia, neskôr sme objavili nové pastoračné aktivity. Evanjelizácia postupne naberala na intenzite.“
Veľká pomoc pri ohlasovaní evanjelia
Práca pátra Braghiniho by nemohla byť rovnako účinná bez pomoci pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá podporuje miestnu cirkev v Amazónii už od 70. rokov 20. storočia. Kapucínska misia vďaka nej nedávno preložila detskú Bibliu do jazyka Ticuna a zakúpila štyri motorizované kanoe. „Vďaka pomoci ACN slúžime viacerým komunitám veriacich a spolupracujeme s domorodými misionármi. Každá komunita je vzdialená deň plavby člnom. Skupinám misionárov, ktoré sú zodpovedné za jednu či dve komunity, sme poskytli drevené kanoe a motor, aby ich mohli navštíviť aspoň raz za mesiac,“ vysvetľuje páter.
Najväčšia etnická skupina v brazílskej amazonskej oblasti
Ľudia z kmeňa Ticuna sú najväčšou etnickou skupinou spomedzi všetkých, o ktoré sa kapucíni v tomto regióne starajú. V brazílskej amazonskej oblasti ich žije asi 40 000. Semienka evanjelia zasiate na rozsiahlych územiach Amazónie už začínajú prinášať plody: v komunitách farnosti Belém do Solimões sa každú nedeľu slúži svätá omša v jazyku Ticuna, prebieha katechéza, ľudia venujú desiatky. Žije tam i prvý diakon z kmeňa Ticuna a v seminári sa formujú ďalšie domorodé povolania. „Myslím si, že našou veľkou silou vždy bola viera v miestnych ľudí. Uvedomujeme si, že oni majú byť vodcami, pastiermi svojho ľudu, ktorý má vlastný jazyk a bohatú kultúru, a preto cítia, že im veríme, milujeme ich a vážime si ich,“ hovorí páter Braghini.
Páter Braghini je nesmierne vďačný dobrodincom ACN, ktorí prispeli na vydanie detskej Biblie v jazyku Ticuna, motorové člny, palivo na plavby aj na koše s jedlom v najkritickejšom období pandémie koronavírusu: „Tisíckrát vďaka! Ďakujem vám v mene každého domorodého obyvateľa, ktorý mal osoh z vašej pomoci, v mene všetkých dedín, ktoré sme s našimi misionármi navštívili, v mene mnohých detí – je tu neskutočne veľa detí –, žien, rodičov a mladých ľudí. Zo srdca vám ďakujem v ich mene i našom mene. Sme tu, aby sme počúvali Boží hlas, a tak napĺňali túžbu tohto ľudu. Prosíme vás o modlitby. Byť misionármi na týchto miestach nie je jednoduché. Výziev je veľa, sú každodenné a náročné. Modlite sa za nás všetkých – za misionárov v Amazónii aj na celom svete!“
Rodrigo Arantes
Foto: ACN
