Páter Vjačeslav Grynievič je pallotínsky kňaz a predseda Caritas Spes. S nadáciou ACN hovoril o svojej práci a situácii v krajine po takmer dvoch týždňoch vojny. Rozhovor viedol Filipe d’Avillez.

Caritas na Ukrajine sa skladá z dvoch rôznych organizácií: Caritas Spes vedie menšia Rímskokatolícka cirkev a Caritas Ukrajina spravuje väčšia Ukrajinská gréckokatolícka cirkev. Hoci ide o samostatné inštitúcie, v praxi spolupracujú.

 

Kde sa práve nachádzate?
Ešte pred niekoľkými dňami som bol v Kyjeve, ale potom sme sa rozhodli presunúť na iné, bezpečnejšie miesto, kde môže náš tím spolupracovať, a teraz sme v blízkosti Ivano-Frankovskej oblasti, na západe. Odtiaľto budeme pracovať.

 

Aký bol život v Kyjeve, keď ste odchádzali?
Bola to veľmi komplikovaná situácia, čo bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli presunúť. Nešlo ani tak o nebezpečenstvo bombardovania, najťažšie bolo myslieť na to, čo by sa mohlo stať, keby sa prerušili komunikácie a vypadol by internet alebo elektrina, pretože sme už mali problémy s internetovým pripojením. Problémy sme mali aj s nedostatkom potravín v supermarketoch.

V Kyjeve sme sa postarali o 27 matiek s deťmi. Pomohli sme ich dopraviť na poľské hranice. Nakoniec sme zostali len štyria. Keď som si uvedomil, že moja prítomnosť v Kyjeve už nie je nevyhnutná, opustil som mesto a odišiel do Žytomyru pre svoju mamu. Za normálnych okolností by cesta z Kyjeva trvala asi dve hodiny, ale keďže som využíval vedľajšie cesty cez malé mestá, potreboval som asi deväť hodín. Bolo tam veľa zátarás a vojakov. Nakoniec sa mi mamu podarilo vyzdvihnúť a na druhý deň sme vyrazili s jedným spolupracovníkom a jednou matkou s dvoma deťmi do Ivano-Frankivska.

 

Ukrajinskí veriaci sa v kryte pripravujú na slávenie svätej omše.

 

Je ešte možné dopraviť do hlavného mesta núdzovú pomoc?
Železničná doprava ešte stále funguje dobre. Môžeme evakuovať ľudí vlakom a postarať sa o nich vo Ľvove a môžeme poskytnúť pomoc aj v Kyjeve. V Kyjeve máme niekoľko skladov, ktoré využívame a naši dobrovoľníci v nich ľuďom rozdávajú jedlo.

Pre väčšie skupiny ľudí môžeme využiť náš minibus a doviezť im jedlo, ale mali sme problémy, pokiaľ ide o jednotlivcov, napríklad jedného alebo dvoch ľudí, ktorí zostali doma. Medzi ľavým a pravým brehom Kyjeva sú otvorené už len dva mosty a na presun ľudí treba čakať v rade tri až štyri hodiny. To je logistický problém. Snažíme sa však vytvoriť systém, v rámci ktorého by sme jeden deň distribuovali na jednom brehu a na druhý deň na druhom brehu. Musíme byť veľmi flexibilní, pretože situácia sa mení každý deň.

Doteraz sme sa viac zameriavali na humanitárnu pomoc, ako je distribúcia potravín, liekov a hygienických potrieb, ale teraz vidím, že sa musíme viac zamerať na evakuáciu. Volajú nám ľudia, ktorí sa nachádzajú na železničných staniciach, staniciach metra, v krytoch alebo na iných miestach, a my im musíme poskytnúť logistickú podporu a zistiť, kam ich môžeme evakuovať. O to sa snažíme v ďalšej fáze.

 

Caritas Spes distribuuje humanitárnu pomoc na oboch brehoch Kyjeva.

 

A čo oblasti Ukrajiny, ktoré už obsadili ruské vojská? Máte prístup do týchto oblastí?
Teraz existuje možnosť opustiť mestá… ale nie pre každého. Čakáme, kým otvoria humanitárny koridor, aby sme mohli pomôcť ľuďom v Mariupole. Sme v kontakte s Červeným krížom, ale nemôžeme zaručiť bezpečnosť, čo je pre nás problém. Bankový systém zatiaľ funguje, preto sa momentálne snažíme spolupracovať s miestnymi skupinami Caritas Spes. Podporujeme ich prevodmi peňazí, aby si mohli kúpiť veci ako jedlo, plienky a lieky. Pokúsime sa im poskytovať humanitárnu pomoc, ale v súčasnosti je to ťažké.

 

Videli sme mnoho záberov rozdelených rodín, keď boli ženy a deti evakuované a muži zostali bojovať. Dostáva sa mužom, ktorí zostali na Ukrajine, nejakej psychologickej pomoci? A čo tí, ktorí odchádzajú z Ukrajiny?
Je to naozaj veľmi dôležité, ale v súčasnosti to ešte nedokážeme urobiť. Aktuálne musíme evakuovať ľudí, dodať im jedlo a lieky a zaistiť ich bezpečnosť. Ľudí tiež musíme chrániť aj na hraniciach. Mnohí ľudia totiž pozývajú ženy do svojich domovov, ale musíme si byť stopercentne istí a dávať si pozor, pretože niektorí z nich môžu mať zlé úmysly. Musíme tam zabezpečiť ochranu pred inými druhmi násilia. Ďalším krokom bude psychologická pomoc.

 

Páter Vjačeslav Grynievič, pallotín, prezident Caritas Spes na Ukrajine. Foto: www.pallotti.tv

 

Videli sme mnoho príkladov kňazov a rehoľných sestier, ktorí ostali, aby pomáhali ľuďom. Aká dôležitá je duchovná podpora v takomto období?
Slúži aj ako psychologická podpora. Keď sme boli v Kyjeve, na našej skupine 27 ľudí som videl, aká dôležitá je modlitba. Keď sa začalo bombardovanie, išli do krytu a prvé, čo urobili, bola spoločná modlitba. To bol jediný druh opory, ktorý mali. Ako kňazi sme sa s nimi snažili hovoriť o Bohu a duchovnom živote, a otvorili sme náš kostol.

Aj toto je forma ekumenického obohatenia, pretože rímskokatolícka cirkev na Ukrajine je veľmi malá, tvoríme len 1 % obyvateľstva. Pozývali sme však ľudí k nám domov bez toho, aby sme sa ich pýtali, akého sú vyznania. V centre, kde sme teraz, žije asi 300 žien a detí. Niektoré z nich sú protestantky, ale požiadali, či by sa mohli zúčastniť na svätej omši. Ako kňaz som povedal, že samozrejme, sme otvorení. Pre mňa je dôležité, že môžem slúžiť ako kňaz a je mojou povinnosťou podporovať ich prostredníctvom mojej služby a povolania, ktoré mi Boh dal.

 

→ Zbierka na okamžitú pomoc pre rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.

→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):

SK09 0900 0000 0051 2133 9396

 

Foto: ACN